ja proste nie,
neverím,
že tak ľahko sa rozpadne
niečo tak pevné...
Neverím
pretože keby tomu uverím,
aký by to všetko malo zmysel??
Neverím že to, čo sme mali
sa dá tak ľahko vziať
drahá, spoločne sme sa smiali
všetko to úžasné sme si začali priať
Neverím, nie ja proste neverím
možno som prislabí,
možno slzy k šťastiu premením
deň bez teba drží ma v napätí
A to napätie... Ono ma tiahne
chvíle keď sme boli šťastní
čakám že sa vrátia ale možno viac nie,
neprídu... A mne sa opäť ten sen prisní
Koncu, nechci aby som uveril,
nežiadaj to odo mňa
žiadam anjelov aby sa upevnil
vzťah dvoch, ktorý bol svetlom dňa
Môjho dňa...
Neverím, ja neverím, drahá
ak som spravil chybu, veľmi ma mrzí
táto báseň je len slepá snaha,
uvoľniť bolesť ktorá sa ma drží
Neverím že sa takto končí, proste nie
niečo tak výnimočné
dokonalé priateľstvo za ktorým sa mi cnie
neverím, lebo som veril že je nekonečné...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár