Tvoríme len časti veľkolepej skladačky
poskladaná je cesta a len na nás je...
v akej rýchlosti vyjdeme do zatáčky
zastaví nás tlak ktorý v hrudi bije
pretože pribrzdiť sa niekedy nepodarí
ale po každom prebudení máme novú šancu
nosíme záhadu na pleciach a všetci sme pre niekoho tajnostkári
dni v ktorých zakrývajú oponu mraky slncu
to čo nasleduje, to čo cítiš je len tvoj dážď
niekedy si kradneme príliš málo miesta aby sme sa skrývali pod neviditeľný plášť

Niekedy nemáme pocit že by bolo všetko ako má byť
padajú slová aké vtedy cítime, a pristihnem samého seba že myslím na ňu
a niekedy len držíme a premýšľame ako sa kryť
no nie vždy to vyjde a niekedy dostaneme ranu
chvíle v ktorých cítiť závan straty samého seba
čas je vzácny ale je ho dosť a aj keď si ho nevieme nájsť je tu pre nás
po odpočinku vstaň i keď zranený lebo kráčať ďalej treba
začnime sa učiť držať otvorene oči lebo tento svet je ešte veľa nepoznaných krás

Niekto je schopný sotiť ťa z mosta
ale druhí príde a podá pomocnú ruku
myšlienka zatiaľ neurčitá ale jednoduchá a prosta
vždy a všade sa nájdu negatívne ale aj pozitívne postavy
vždy je cesta, vždy je iná cesta než volať do boja,
a schovávať pred druhou stranou mierové zástavy
rozhodnutie, krok a táto cesta je len a jedine tvoja!!
máš vlastný rozum a túžby preto kráčaj kam ťa sen dovedie a len tam
nemá význam stále meniť smer, na otázku si odpovedz sám Tak kam??

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár