Mierne nostalgická báseň... Ale je to jedna z básni pre ktorú som začal písať skôr, než som pôvodne chcel ........... Prázdny stôl s jedinou šálkou v miestnosti ktorú užívam v tichosti Zo šálky dym cítim ho na tvári oproti okno primŕzajúce chladné ruky utíchajúce Na okne obrazy zasnežených ihličnanov mráz sa na ňom vybúril v noci keď som oka zažmúril Vzduchom sa šíri vôňa malín a citróna chytím šálku do rúk ticho odráža aj spánok múch Zo šálky príjemne teplo domova na tele zimomriavky a za oknom scenéria z rozprávky Vychádza zimné slnko prediera sa šedou oblohou nad kopcom v diaľke ustlalo si v postieľke Odpijem malý dúšok dúšok ovocného čaju kyselkavá citrónová chuť rozliala sa vo mne a nenechala hnúť Trpká, osviežujúca citrusová sila k tomu vôňa malín ma paralyzovala každá chvíľa bola sladká, dobrá nekonečný moment toho rána októbra Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj