Mierne nostalgická báseň... Ale je to jedna z básni pre ktorú som začal písať skôr, než som pôvodne chcel

...........

Prázdny stôl

s jedinou šálkou

v miestnosti

ktorú užívam v tichosti




Zo šálky dym

cítim ho na tvári

oproti okno primŕzajúce

chladné ruky utíchajúce




Na okne obrazy

zasnežených ihličnanov

mráz sa na ňom vybúril

v noci keď som oka zažmúril




Vzduchom sa šíri

vôňa malín a citróna

chytím šálku do rúk

ticho odráža aj spánok múch




Zo šálky príjemne teplo

domova

na tele zimomriavky

a za oknom scenéria z rozprávky




Vychádza zimné slnko

prediera sa šedou oblohou

nad kopcom v diaľke

ustlalo si v postieľke




Odpijem malý dúšok

dúšok ovocného čaju

kyselkavá citrónová chuť

rozliala sa vo mne a nenechala hnúť




Trpká, osviežujúca citrusová sila

k tomu vôňa malín ma paralyzovala

každá chvíľa bola sladká, dobrá

nekonečný moment toho rána októbra

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár