prídu mi ľudia
tú osamelosť z nás nezmyje
nič, dokiaľ sa len súdia
a slepo blúdia,
nevidia krásu ani cez otvorené dvere
pre jedinú noc si všetky hviezdy sľúbia,
a nechápu prečo sa strácajú vo vyprchajúcej viere
Oh, svet sa stal osamelým miestom
je obídený ten, čo potrebuje ukázať smer
čo sme to spravili s našim hniezdom,
keď neustále bojujeme, ako môžeme čakať mier??
Je náročné počuť úprimnosť,
vidieť skutočný úsmev, oči radosti
predsa existuje smrteľnosť
prečo hľadať len to zlé a nie prednosti??
Je náročne počuť vďačnosť, cítiť lásku
a to je presne to, čo ja hľadám,
čo si vážim, aj keď mi kradne poslednú hlásku
ktorá by ma zachytila keby padám
Oh, svet mi príde hrozne osamelý
pretože ľudia sú zbabelí
zviazať svietiaceho koňa, aj keď nesmelí
prihovoriť sa druhým, a vychutnať vôňu nedelí
Niekedy si neželám nič iné, nie, naozaj nič
len zahnať strach a pozrieť do tvojich očí
čo najhlbšie do temna v ktorom mi srdce radí – krič!!
Lenže ja nechcem kričať!! Môj svet sa v tvojich očiach točí
niekedy, niekedy si neželám nič, len,
počuť ťa smiať, a aby si ty počula mňa
keď ten deň príde, prosím, prosím nech to nie je len sen
niekedy mám strach z prebudenia zo sna...
Oh, svet je osamelý,
plný nádher, kto si ich všíma??
Oh, svet nie je len čiernobiely
je plný rozdielov, v duši nemusí byť zima
nie...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár