a začali úsmevne pohľady jedenásť poznaných vítať
už sa začalo radostne čaše nad hlavu dvíhať, je čas si pripíjať
áno, všetci sme sa na odpočívadlo prázdnej cesty dostali
nastal koniec ktorý bol povinný, po troch rokov proste musel prísť
mrzí nás že niektorí na odpočívadle zaspali, ale usmievať sme sa neprestali
lebo úsmev sa môže každému zísť
lebo každému je jasné, že ako celok sa po roku opäť zídeme
my si už našu cestu nájdeme, verím, že k sebe znovu prídeme
Nemožno stále len v kúte stáť
keď sa jedna strana dočíta prevráti sa ďalšia
ak bude raz zle, naspäť sa vráť
lebo nedá sa len na mieste zostať, ver, že nová strana môže byť krajšia
pamätám prvý deň v koži vystrašeného prváka
aj na prvé spory a priateľstva
každý môže dosiahnuť čo len chce, svet je už dávno aj pre ľaváka
pri svojich pokusov si vytvor svoje pravidlá pre seba, svoje skupenstva
ale nikdy nečakaj že ich bude každý dodržovať
keď sa naša trieda spojila a ja pochopil elektrinu,
tak dokáže každý aj nemožne, ale aj svoje vlastné pravidla raz začneš porušovať
nezabúdaj že život je tvrdý a pevný, na vytvorenie netreba plastelínu
nastal čas na predposledný riadok, už posledné slová
nezabudnem na tieto tri roky a ty nezabudni ktorá časť bola tvoja šťastná sloha.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár