A tvoje slzy zaplavili v tvojich očiach všetku,
Všetku decembrovú tmu
A všetko okolo ti pripomína primŕzajúcu klietku
Dlhý tón saxofónu zdá sa že nikde v tme,
Nekončí svoju melódiu
Cítiš ako sa nekonečná obloha nad hmlou k mrakom pnie,
Ale vedz, že opäť, opäť objavíš v sebe tú známu eufóriu...
Viem že niekedy, niekedy je ťažké odmietnuť ruku bolesti,
Ktorá horí a jej plamene sa ľahko rozširujú vo vzduchu
Ako iskra poletujúca nad suchým poľom ktoré skrýva naše prednosti,
Všetky pocity sa učíme umlčať a zadusiť v bruchu,
Lebo strach mocne bráni láske uvoľniť
Veď koľkokrát sa už človek sklamal??
Prestaňme stále hľadať slová ako svoje uzamknutie zdôvodniť
Dýcha nejeden hlúpy, čo by pre jedinú noc o láske klamal,
Ale nedovoľ!! Nedovoľ aby ti hlupák vzal dôvod žiť!!
Nebráň sa šťastiu, aj ty máš naň rovnaké právo ako tí druhí...
Nestráň úsmev neutíchajúcou zlosťou
Tej bolesti, tej bolesti bolo už dosť
Včera tiekli slzy, dnes kráčaj prítomnosťou
Viem že je to ťažké, ale staňme sa lepší ako tí, čo živia zlosť
Saxofón znie v tvojej blízkosti ale v tme len seba vidíš
Hmla krehká ako páperie a mrazivá ako ľad
Neexistuje deň v ktorom by nezáležalo na tom čo cítiš
Nedovoľme láske tvoriť chlad
Mám strach, strach, že človek človeka prestane mať rád
Lebo to prišlo do módy a my ako zhypnotizovaní ukončíme páry
Strach, že kvôli bolesti zabudneme na lásku a človek spozná nikde nekončiaci pád,
Mám strach, že bozk stratí svoj pocit a zostane to len chvíľa ktorá spojí pery...
Tí čo zranili si nezaslúžia byť zranení,
Zaslúžia si vidieť, že sme šťastní...
Nestráň úsmev neutíchajúcou zlosťou
Tej bolesti, tej bolesti bolo už dosť
Včera tiekli slzy, dnes kráčaj prítomnosťou
Viem že je to ťažké, ale staňme sa lepší ako tí, čo živia zlosť,
Spolu zvládneme viac...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár