a už vôbec nechcem byť pri tebe tak hluchý,
bez teba môj život pripomína záchvat či amok,
nevidím tú noc, tú noc kedy mi ťa vzal spánok,
tak rád by som z tvojich úst počul áno,
a opäť cítil, že pre nás prišlo nové ráno...
Dážď bol tak silný,
že rozpútal pred nami hmlu prachu
sen že ťa v nej nájdem bol bolestne mylný,
stratený v tieni vlastného hriechu,
vnímam plamene pohŕdavého smiechu
Prisahám, prisahám že ťa nájdem,
hmlu zahalili ničivé plamene,
ktorými len kvôli tebe prejdem,
aby som ťa počul smiať aj plakať na svojom ramene,
prisahám že prejdem tou pálivou hmlou!!
A chcem ťa na jej konci vidieť smiať,
prejdem tou tmou!!
Za tebou, a chcem ruku do tvojej dať,
chcem mať tú šancu... ani plamene ma nezastavia!!
Šancu ti ruku podať!!
Obklopil nás dážď
prisahám, prisahám že nám viac nik neublíži,
dážď je náš neviditeľný plášť
spomínaš?? Chvíle sľubov v ktorých ani jeden prsty neprekríži
vidieť tvoj úsmev je dar,
ktorý spustí dážď aj na najväčší požiar,
a zachráni nás z pálivého zajatia,
horiacej hmly
viem že nás nikdy nezradia
spoločné sny...
Strácať sa v odraze tvojich očí a cítiť,
cítiť teplý vánok
chcem prejsť pálivou hmlou a teba za ruku chytiť
držať ťa až kým nás nerozdelí spánok...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár