je ma počuť??
Už netuším
či kráčam, stojím,
či svoje slzy utíšim
som istý, alebo sa bojím??
Po chodníku sám
kráčam
chcem pomôcť, pomôcť nám
ale pocit mám, že ťa strácam...
Padám aj keď opretý o zábradlie
stojím vo svite mrakov
za hmlou hviezda, hviezda tlie
zatúlaná ako jedno zrnko v kope makov
Snaží sa pretlačiť
tá hviezda
malá iskra čo chcela chlad mrakov opáčiť
možno preto ušla zo svojho hniezda
Snažila sa ukázať, dokázať že tam je
niekde hlboko v priepasti temna
presvietila vlákna mraku pod ktorým bije
moje srdce, unavené, ktoré vlastný tieň má
Pozorujem hviezdu, cítim chlad
ruky zababuším do vreciek
koľko ľudí pod rovnakým mrakom cíti hlad,
a koľkí hľadajú breh z tých istých riek??
Moc, moc si želám
aby všetci svoju silu nabrali,
cítili šťastie, vo chvíľach kde nevládzem, spávam
buďte silnejší, prosím, nádych aby sme sa prebrali
Hlboký nádych!!
Verím na šťastie aj na iskry hviezd
nekráčajme všetci rovnakým smerom
vo svete je predsa veľa, veľa ciest!!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár