Smútok v duši sveta

Na človeka prišiel žiaľ
opakuje si tú istú vetu dookola stále
ževraj nežije tak ako si spočiatku prial
pritom zbraň leží niekde skrytá na piedestále
vidí ženu pod rozkvitnutým stromom
opätoval jej úsmev, ten strom krášlil trávnik pred spoločným domom
pred piedestál vstal a zbraň slepo nahmatal
cítil samotu, zbraň priložil ku spánku, myslieť na ňu neprestal

Chcel jej povedať čo práve cíti, všetko to, čo nestihol
to čo cítil sa bilo s nenávisťou ktorá viedla
nedokázal si odpustiť že to lano ktoré ich spájalo prestrihol
sakra!! Prečo ho táto myšlienka k tomuto činu zviedla??
Nenávisť, ktorá mu k slovám bránila
slabo pritlačil palec a bubienok sa pretočil rovnako ako sa mu všetko točilo
žiaľ a spomienka jeho krok stránila
v poslednej chvíli myslel na ich prvý bozk a všetko sa skončilo...

Zazvonil telefón ktorý ukončil jeho zvláštny sen
pozrel na stolík vedľa postele a zistil že sa mu len zdal ten hlasný tón
na hodinkách je niečo po druhej v noci a on si spomenul ako jej písal báseň
v ktorej písal čo pre neho znamená, mrzí ho že nevera srdce zaliala ako betón
to, čo nevedel povedať napísal na papier ktorý jej chcel do rúk dať
od jej rodiny sa dozvedel o nehode ktorá sa v noci stala
taxík v ktorom plakala dostal šmyk, list chcel stále pri sebe mať
od nehody prešiel rok po ktorom ju prvý raz navštívil počas spánku
báseň položil pod kvety ktoré položil do džbánku...

"Napísal som trochu smutnejší blog, nie preto, lebo som chcel pokaziť náladu, ale preto, lebo verím že vždy môže byť horšie ale hlavne - aj naopak !! Prestaňme sa sťažovať lebo rodičia kúpili inú značku oblečenia akú sme chceli, niekto nemá nič. Niekto mal všetko a všetko stratil. Ale všetko nie sú len hmotné veci. To, čoho sa nemôžme dotknúť ale má pre nás veľkú váhu, to nikdy nebude jedno..."

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu