dúfam že sa niekomu bude páčiť... už teraz som vám vďačný za všetky, pozitívne aj negatívne ohlasy
........
„Počuli ste čo povedal??“
„Ten šialenec??“ zasmiali sa
„Každému sa spovedal!!“
„Mne vzal kus môjho sna!!“
Sťažoval sa Starec
V tú nočnú hodinu pod lampou
Na kraji mesta ukázal sa Strelec
„Poďte,“ mávol rukou „stretnete sa s pravdou“
Viedol trojčlennú skupinku skrz tmavý les
„Kam nás vedieš?? Máme sa báť??“ ozval sa Mládenec
Pred nimi najtemnejší, najchladnejší tieň „Prejdeme cez??“
Vystrašil sa aj najodvážnejší nakoniec
„Som váš strážca zákona“ povedal Strelec „Nebojte,“
Prechádzali cez hustý tieň ktorý hádzali koruny stromov
„No tak rýchlejšie,“ opäť mávol rukou „Nestojte!!“
Náhlil ich, chcel im ukázať niečo, čo im neukázal domov
Mráz konca roka prenikal cez oblečenie
Pod nohami praskali halúzky, vietor fučal
„Vráťme sa!!“ zaznelo Starcove velebenie
Obzerajúc za seba, počul ako niekto kričal
„Tiež ste to počuli??“ začal sa báť
Keď ostatní len kývli hlavami
Zostal stáť, Strelec zakričal „No tak sa vráť!!“
„Cestu si... pamätám...“ preglgol so stísknutými perami
„Tiež sa smiem vrátiť??“ spýtal sa Mládenec
„Nie,“ Strelec odvetil
„P... Prečo... Prečo nie??“ vyslovil slovný spletenec
„Prešli sme tieňom, už by si sa stratil
A cestu viac domov nevrátil...“ zvážnel Strelec
Zastavili pred koncom lesa, tam, kde zostal len útes
Z temna medzi stromami sledovali Chlapca na okraji brala
Chlapec pod rúškom mesiaca v ruke zvieral ceruzku a notes
„Pozrite,“ zasmial sa Mládenec, „to je ten cvok čo sa mu celá dedina smiala“
„Nie,“ povedal Strelec „to je ten chlapec, ktorý verí“
„Hej, trblietavá, jasná hviezda čo sa stále vracia...“
„Stále tá istá rozprávka, radšej poďme, kým nevstávajú zvery“
„Môžete isť,“ povedal Strelec „Radšej tak rýchlo ako vám nohy stačia!!“
Pripomenul starú známu záhadu zmiznutých tiel,
Spomienku, spomienku po ktorej sa každý živý strachom chvel
Chlapec sa zrútil na kolená,
Strelec vystúpil pod mesačný svit
Videl, že Chlapcova duša bola poranená
Na otázku čo sa stalo odpovedal „Už tu mala byť...“
Strelec k nemu prikročil,
Povedal „Možno je dnes obloha len príliš temná“
„Už si hviezdu raz obkreslil“
Položil mu dlaň na rameno „Vstaň, tá zem je chladná“
Chlapec poslúchol „Ale je na nej niečo, čo som nevidel“
„Skúsime to spolu zajtra, dobre??“
Vystúpil jeden z tmy, „Možno jej prach už odletel...“
„Nezmysel!!“ skríkol Mládenec „Vyzerá ako keby žobre!!“
Posmieval sa, cítil že aj posledného stráca
Pozrel na kamaráta a pomyslel si – zradca!!
Vracali sa všetci spolu
„Hádam neveríte, že sa jedna hviezda stále vracala!!“
„Ešte k tomu sa trblietala!!“ Strelec zvýšil hlas znovu
Kamarát Mládenca mlčal, bál sa priznať, že tá viera v ňom začala
„Prečo inak by mu na nej tak záležalo??“
Spytoval sa samého seba
„Prečo??“ uveril na úkaz z neba
Mysleli si, že z temného lesa vyjdú do temnejších ulíc
Vianočné svetlá pred odchodom nesvietili,
Nesvietili už roky, odkedy zmizol prvý človek v lese
Pred hranicami mesta všetci rázom zastavili...
Ulice žiarili všetkými farbami,
Ako z rozprávky
Ľudia vychádzali pred domy so slzami,
Dokonca i Starcovi tiekli slzy radosti
Mládenec nenachádzal jediného slova,
Konieckoncov, nikto nevedel čia modlitba to bola,
Ktorá sa vyplnila...
„Možno hviezda naozaj odletela“ priklonil sa Strelec
Ku chlapcovi
V chlapcových očiach rozplýva sa rozsvietená cesta
Usmial sa, „A možno toto je tá hviezda...“
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár