že nie som taký ako väčšina
dnes už nemám strach vrátiť sa,
byť ako každý v dave mi vážne nechýba
lebo ma nebaví sledovať ako vzrastá hlúpa pýcha,
nebaví ma počúvať otázky o tom, že prečo človek dýcha
viac nedokážem mlčať lebo aj mňa sa to týka,
každým vašim úderom ma posúvate ďalej a vaša snaha zaniká
prečo?? Lebo na mňa si už zvykla tá vaša dýka,
už ma nebaví sledovať ako tam kde bola láska zlosť preniká.
Ako?? Ako sa môže niekto otáčať chrbtom tomu,
kto bez jeho pomoci prestáva vládať
Ako?? Keď ten vlk už dávno odfúkol strechu z jeho domu,
koľko rán stačí na to aby človek dýchať prestal zvládať??
Vstaňme!!
No tak!! Vyjdime z tých chladných stien,
a nebojme sa vidieť
snažme sa zbaviť našich bremien,
a nečakajme v nore kým druhí začnú letieť,
vstaňme!!
Už ma nebaví sledovať ako človek na človeka hádže bahno,
existujú oceány, dážď, tak prečo vidieť len blato??
Aký má význam pri hľadaní nášho bohatstva vlastnej lodi páliť rahno??
A prečo, prečo nechápeme že to čo sa blyští nemusí byť zlato??
Čo vás môže baviť na odvracaní zraku
všetci túžiaci po zmene na ňu len čakajú,
a to môže byť tichý smrteľný úder z neočakávaného praku
mám strach lebo tiež patrím medzi tých čo svoje mlčanie ľutujú
tá bolesť je mocná, viem, viem že to tiež vieš
ale sám pohnúť s tak ťažkým bremenom nikto nezvládne
skús sa usmiať, prosím, prečo?? Lebo usmievať sa smieš
keď miluješ nedus to v sebe a cíť, cíť šťastie keď to bremeno z teba odpadne.
Tváriť sa že nevidím ma už nebaví,
už ma nebaví len čakať,
čakať kým ten plameň v mojom srdci dohorí...
To je dôvod prečo ma nenájdete trápiť sa,
že nie som taký ako väčšina
to je dôvod prečo dnes už nemám strach vrátiť sa,
byť ako každý v dave mi vážne nechýba...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár