v objatí snehovej víchrice
tá veta už bola raz vyslovená
vy doma o tom možno ani neviete
kolená sa mu zaborili do snehu
v objatí ľadových rúk
nehľadal nič len stratenú nehu
pred očami krv a v ušiach hluk
Stratený v noci kde namiesto kvapiek
padajú tvrdé ľadové krúpy
vo vnútri prázdnota trápi ho napriek
tí, čo mohli pomôcť boli až moc skúpy
prešiel míle od vylodenia zo zmrznutých riek
nebol to anjel čo radil bežať ale démon zlostný, hlúpy
sťažka dýcha a čas pre neho nepredstavuje liek
V srdci ľadová prázdnota
niet nádeje ktorá by hriala
jeho misia nebola náhoda
ale myseľ vojaka si prežiť priala
Snažil sa vstať,
každá krúpa bola ťažšia a ťažšia
vyštípaný do kosti sa začal báť
že nenájde cestu ktorá by bola kratšia,
že stratí seba a oči zavrie
nesmie zaspať, zaťal zuby a vstal
z posledných síl kráča ale kde, to nevie
do tváre vráža vietor ale je ďaleko aby teraz prestal...
Zamrzla mu krv na tvári,
stala sa jeho súčasťou
v duši rozfúkané bezcenné škváry
bojuje aby sa história nestala bolesťou
V srdci beznádej, víchrica, ľad
ako vojak z posledných síl
po rozchode sa snaží ešte mať rád,
nájsť šťastie a úsmev z ďalších chvíľ
z podvodu zostane na kolenách ona, on
vojak blúdi a hľadá z víchrice cestu von...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
adka25
6. 3.marca 2016 18:06
ooo vojak :S
Napíš svoj komentár