ale chcem to počuť z tvojich úst
neposielaj slepého posla zlých správ
povedz mi, prosím, prečo chceš ujsť??
Prečo chceš vidieť náš most zhorieť,
prečo sa bojíš že by si mohla byť šťastná??
Cítil som, že to jedného dňa bude bolieť
chcem počuť z tvojich úst, prečo si zas po samote hladná??
Dosky našich základov uniesla vlna
vlna slaných sĺz
a ja neviem, možno je to len moja vina
prosím neplač, v slzách sa topí už veľa múz...
Vôbec netuším koľkokrát si sa po odchode v slzách topila,
stojím na brehu a vidím dosky plávať na hladine
v diaľke počuť tvoj hlas a ja netuším prečo si sa vrátila
nepočul som z tvojich úst prečo, prečo ma nechávaš blúdiť v tej hodine,
Ale podarilo sa mi z nej vystúpiť,
a že sa život nezastavil dokázal som pochopiť
z mojich úst budeš počuť len, že som začal opäť žiť
tvoje ruky neboli tie, ktoré by mi dokázali šťastie uchopiť
Plamene nášho mostu,
plamene ktoré si priviedla k životu,
mi otvorili oči...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
neprajem ti to.. ale napisal si to krasne..