Dnes som sa zobudila so skvelou myšlienkou avšak problém nastal, že som ju nemala komu povedať. Niežeby som sa teraz chcela opúšťať, že nemám kamošov alebo tak niečo, proste som nenašla vhodného človeka, ktorému by som sa "pochválila", že môj mozog dokáže občas vygenerovať aj celkom hĺbkovú myšlienku.
Pravdupovediac jeden človek by sa našiel, lenže ten na mňa nemá čas... A prečo by aj mal mať? Po tom všetkom čo sa stalo by som mohla byť rada, že sa so mnou občas porozpráva, keď sa náhodou stretneme.
Štve ma, že neexistuje žiaden "ovládač" k nášmu životu. Niečo čím by sme dokázali vrátiť čas a zabrániť katastrofe. Ja viem, všetko má svoj dôvod, ktorý raz pochopíme ale...ale ja to teraz nechápem a chcela by som zmeniť chybu, ktorá sa zdala tak banálna, že som si ani neuvedomila koľko vecí sa v mojom živote vďaka nej zmenilo...

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár