Deň, keď som ju videl prvý krát

-Koľkokrát si sa stretla z niekým z internetu?
-Raz
-A aký bol?
-Dokonalý...
-Nechápem, tak potom prečo nie si s ním, ale zabíjaš čas so mnou?
-Neviem
-To nieje odpoveď na moju otázku
-Asi ťa ľúbim
-Povedal som ti, že nemôžeš. Varoval som ťa pred sebou, ty vieš dobre aký som, vieš že nedokážem ľúbiť. Do pekla...toto všetko som ti neustále opakoval, nehovor mi, že ma ľúbiš.
-Hovorím ti to, lebo viem že to nechceš počuť

Kráčala oproti mne, priamo upriamená, vysoká, štíhla v čižmách na vysokom opätku a v hnedom top-e. Vlasy sa jej hompáľali do rytmu klopkajúcich topánok. Čakal som ju opretý o fontánu vo svojom čiernom saku, presne tak, ako sme sa dohodli. Keď ma uvidela preglgla slinu a usmiala sa, rozbehol som sa za ňou. Zastal som asi dva metre pred ňou.

-Môžem ťa objať? (Objal som ju aj keď nepovedala nič.)
Videl som ligotavé slzy v jej očiach, konečne som ju videl na živo a mal ju len pre seba.
-Páni si tak krásna...sto krát krajšia ako na fotkách ktorými som sa kochal, kým som bol preč.
Zdvorilo sa usmiala a povedala „ďakujem“ . Vzal som ju za ruku a nechala sa viesť mnou, vedel som, že ju dnes musím minimálne pobozkať. Chcel som, aby so mnou zažila niečo čo nezažije s hocikým. Dostal som jej bozk. Cítil som ako mi jazyk vsunula jemne do úst, zavrela oči.
-Čo sa deje?
-nič
-No tak..
-Pobláznil si mi hlavu.
Odprevadil som ju domov a viac som sa jej neozval.

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu