Zablyslo sa.Nad mestom sa rozprestrel velký žltý blesk a po chvíli sa ozval aj hrom .Michelle sa zobudila.Čosi jej hovorilo,že sa musí ísť pozrieť na dvorček,Niečo ju tam veľmi lákalo nevedela sa ovládnuť a preto sa pomaličky zdvihla s postele .Nasadila si svoje krásne ružové papučky s medvedíkom lemované krásnou čipkou.Pozrela sa po svojej izbičke a pohľadom hľadala svoj župan alebo nejaký svetrík ,ktorý by ju chránil pred zimou a daždom .V kútiku izby našla svoj ružový župan ,ktorý jej krásne pristal k ružovej nočnej košeli ,ktorú mala na sebe.Obliekla sa o nesmelým ale úžasne vyrovnaným krokom vystúpila z izbičky.Pomaličky začala kráčat dolu schodmi .Keď prišla na posledný schod jej túžby vyjsť do mrazivého večera sa potratili a Michelle začala rozmýšlať, či sa rozhodla správne.Avšak jej rozhodnutie bolo pevnejšie a preto sa rozhodla nakonec vstúpiť do daždového pekla tam vonku.Vtom opoť jeden blesk preťal celú oblohu ,Michelle sa zľakla a schýlila sa do klbka a mocne sa zahalila plášťom .Ale keď začula čľapkot vody rozhodla sa otvoriť dvere.Pomaličky sa načiahla po kľučke . Otvorila dvere do izby vošiel chladný vietor ,avšak jej nebolo zima ona bola plná rozporuplných pocitov strachu a preto nemala čas zaoberať sa chladným vetrom ktorý sa hral s jej ružovou čipkou. Nesmelo vykročila von z dverí vyšla do chladného večera plného sĺz ktoré padali z neba Vtom uvidela uprostred záhrady niečo malé a svietiace nažlto. V duchu jej preletela myšlienka avšak ani sama nevedela na čo myslela ,ale jedno vedela jej strach sa stupňoval bol stále väčší a väčší. Ale mama jej vždy hovorievala ,aby sa nebála lebo strach je len výmysel veď práve preto sa prestala báť zubára .Pomaličky sa pobrala k tej žltej veci uprostred záhrady. Ako bola stále bližšie a bližšie pomaly z nej strach akoby odpadával a zrazu sa jej všetko zdalo také známe a pekné, že si pripadala ako doma ako keby šla za niečím známym za niečím čo dôverne pozná TO BE CONTINUED

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár