Lukáško 5

Nadvihol pravé obočie, vystrúhal psie očká a zakňučal. "Ponúkneš ma? " spýtal sa detským hláskom.

Nemohol som uveriť tomu, čo sa dialo potom.
Vytiahol to a začal fajčiť.

Statne si potiahol a po chvíľke fajčenia povedal: "Donieslo sa mi, že odchádzaš."
"Dostal som lepší job."
Po dlhom vysvetlovaní o akú prácu sa jedná, sa usmial a potichu povedal len sám pre seba: "Budeš mi chýbať."
"Čo? " spýtal som sa celkom nahlas. Že som mu nerozumel a či to môže zopakovať. Vraj nič nepovedal a zrejme sa mi to len zdalo. Zahasil cigaretu a ponáhlal sa naspäť do kancelárie.
Počul som ho celkom jasne. V mojom vnútri sa odohrávalo niečo veľmi zvláštne. Nevedel som, či to myslel ako chalan, alebo ako kolega.
Keď som prišiel dnu, na stole som mal hrnček z ktorého sa parilo.
"Varil som si čaj, tak som spravil aj tebe." usmial sa na mňa, no hneď na to sklonil hlavu a do zeme zašepkal: "Mätový, ten máš najradšej..."

Nemohol som takto ďalej pracovať a celú dobu som sa nedokázal sústrediť na projekt. Snažil som sa k nemu dostať čo najbližšie aby som ho mohol cítiť.
"Vieš, ak by sme túto časť projektu vynechali, alebo ju presunuli na neskôr, mali by sme čas rozmýšlať nad ostatnými vecami." navrhol som.
"Už dávno rozmýšľam nad ostatnými vecami a nie nad projektom."začal sa červenať.

"No dobre Luky, nechceš mi niečo povedať? " spýtal som sa narovinu.
Po jeho odpovedi som nevedel, ako mám pokračovať v rozhovore. Dostal som sa k nemu tak blízko, že stači len nepatrný pohyb a boli by sme sa bozkávali...

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu