Poézia
Zatiahnuté záclony
hráme sa na deti tvoje nálady ako fazuľky každej chuti učíš ma znášať rozlaďuješ nástroje počas ľubozvučnej hry mračím sa dobiedzaš voláš... Ďalej »
Noci keď chýba všeobecný popis
V rozostrených obrazoch Hľadala som vo vymyslených spomienkach Niečo, čo spojí nás dvoch, Čo na miesto medzi srdce a dušu Vloží lásku bez strachu o plynutie času Bez ubiehania sekúnd... Ďalej »
Strážený dych
Strážený strach ženy, skrýva sa húštinou. Preženie premeny a nechceš byť (s) inou. Bezmenný. Bez zmeny. Stráca... Ďalej »
Ten, co sa nestal
Ze ta lubim s hnedymi ocami Sovim pohladom A makkymi dotykmi Makkymi odhadom Ze ta lubim so svetlYmi ocami Detskou tvarou A nesmelymi dotYkmi Si muz bez ohladov ... Ďalej »
S plným pocitom prázdna
Davy ľudí masy všade navôkol A mňa samota zožiera Do špiku kosti moje požiera zubami z ocele keď budím sa s úsvitom vždy tam kde vzdialené sú naše postele Ďalej »
Báseň, 21. 7. 2015 10:47
Čo vidia ľudia
Tíško čakám vonku na dvore a v tej tme sa zlievajú aj kvety slnečníc. Ešte nie som ustatý, tak čakám v tme. Tá ma chladí a jemne hladí. ... Ďalej »
Slovo(následok)
Vyletelo z úst celkom nečakane, slovo nepremyslené. Vyletelo celkom nečakane a hneď narobilo pohromu. Zasiahlo čosi, čo nikdy nemalo. Srdce, čo pre jeho slovo takmer biť... Ďalej »
Blues pre dlažbu na námestí
Z podchodu pri Cieli* zavoňala tráva A nebolo to tým Ako sa veľký svet vkráda na dediny Stále si maľujem more Lebo som ho nikdy nevidela Stále si maľujem Alternatívnu dúhu Inšpiruje moje... Ďalej »