Vedľa mňa na pohovku sa usadil Alex. Jeho otec pracuje niekde na meste. Už na prvý pohľad je vidieť, že chlapec je vychovaný prachami. Večne smrdí nejakou drahou luxusnou kolínskou, vlasy dokonale vygelované do akéhosi čudného netvaru a na oblečení tiež nešetrí.
,, Vyzeraš nejako zničene ." posmešne poznamenal.
,, Už ti niekto dal facku? ". Postavila som sa a nechala som ho tam sedieť. Nemala som Alexa a ani jeho povýšenecké správanie v láske a on aj keď to vedel tak si nikdy neodpustil provokáciu. Strašná demencia.
Keď som sa v kúpeľni pozrela do zrkadla tak som ihneď pochopila, čo tým Alex myslel. Naozaj som vyzerala zničene. Asi tridsaťosem hodín bez spánku sa na mne značne podpísalo. Najradšej by som zaľahla ihneď do posteľe a spala aj tri dni v kuse, ale dnes v noci sa spať nebude. Prišli drogy. Poobede Tomáš priniesol asi 15 čiar. Vraj prídu kamoši. Opláchla som si tvár studenou vodou a vrátila som sa späť do obývačky kde ma už čakala dobrotka.
Na moju rozdráždenú sliznicu to pôsobilo ako žiletka. Sadla som si na koberec a zaklonila som hlavu aby to stieklo. Bolesť v priebehu dvoch minút ustala a aj moja ospalosť sa kamsi vytratila. Tento matroš bol fakt šupa.
Pohodlne som sa usadila a začala som sledovať tie invididuá v miestnosti. Niektorí posmrkávali, dve kurvičky kúsok odomňa hrali človeče nehnevaj sa, Tomáš s Alexom o niečom horlivo diskutovali, skupinka chalanov sa prehrabovala v cédečkách.Na gauči sedela Hana. Ona bola strašná čudáčka. Vždy sedela vystrelená niekoľko hodín na gauči a civela do stropu. Vraj sa jej zabil priateľ na motorke a po niekoľkých pokusoch o sebevraždu jej preplo a začala chlastať a neskôr aj fetovať. Nikdy sa s nikým veľmi nerozprávala. Sadla som si vedľa nej, vytiahla zo škatuľky cigaretu a zapálila som si. Zrazu sa Hana akoby prebrala a pozrela na mňa.
,, Dáš si ?". Podala som jej škatuľku.
,, Ďakujem ".
,, Ako sa máš ?"snažila som sa o konverzáciu.
Posunula sa na kraj gauča aby bola bližšie k popolníku a pokývkala hlavou, že dobre.
,, Slušná šupa, čo ?" snažila som sa ďalej.
,, Hmmmm."
Fakt je uplne mimo, pomyslela som si, ale neodsudzovala som ju. Nevedela by som si ani len predstaviť čo by som spravila ja, kebyže sa môjmu Tomimu niečo stane.
Bolo asi sedem hodín ráno keď ma únava zlomila a išla som si konečne ľahnúť a v duchu som sa modlila aby sa mi podarilo úplne vypnúť mozog aby som zaspala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
grossbitch
23. 5.mája 2011 16:24
pekné.
Napíš svoj komentár