Opäť som schudla tri kilá.
Za týždeň!
Už aj mama si všimla, že sa so mnou niečo deje. Našťastie dalo sa to ukecať na stres zo školy.
Zatiaľ.
Vracala som domov z daľších drogových orgii.
O druhej poobede.
Hľadala som v kabelke klúče od bytu, keď sa zrazu rozleteli dvere a za nimi rozzúrená mama.
,, Môžeš mi vysvetliť kde si bola? " zvreskla namiesto pozdravu.
,, Vonku."
,, Kde máš mobil? "
S roztrasenými rukami som vybrala z vrecka mobil.
,, A prečo je vypnutý? Šak jeblá matka nech neotravuje,že?!"
Bez slova som vstúpila do bytu, vyzula som sa a išla som do svojej izby s rozzúreným býkom v pätách.
,, Ja čakám!" hučala.
Bože, aká je trápna, pomyslela som si. Je to čisto moja vec kde som bola. Aj tak ju vôbec nezaujímam.
,, Mladá dáma aj vníma, že sa s ňou rozprávam? Môžeš mi láskavo povedať kde v piči si bola?"
,, Vnímam."
,, Tak kde si sa doteraz kurvila? Há?! "
Toto prehnala.
,, Kurvila? Si o mne myslíš, že som kurva? Tak to ti teda veľmi pekne ďakujem."
Odmlčala som sa.
,, Tak kde v riti si bola strčená?! Nevieš zdvihnúť ten mobil a povedať, že si v poriadku. Vieš ako som sa bála?" zhúkla trošku tichšie, než doteraz.
,, Bála? Veď ťa vôbec nezaujímam. Kedy si sa ma naposledy opýtala ako sa mám, alebo či ma niečo netrápi? Vieš, že som zaľúbená? Vieš, že mám priateľa? Vieš ako sa cítim, keď vidím ako ma prehliadaš? " zaútočila som na jej city.
Mame začali po lícach stekať slzy.
Toto som prehnala zasa ja.
,, Čo sa s tebou deje? Si úplne iná. Takáto si nikdy predsa nebývala. " vzlykala mama.
Prestaň!
Neplač!
Prehltni tu hnusnú hrču v hrdle!
Neúspešne.
,, Prepáč!" zafňukala som.
,, Ty prepáč mne. Mala som teraz veľa povinnosti. Neprehliadala som ťa, len som nemala čas. "
Objala ma.
Pevné ochranné materinské objatie.
Nemohla som zastaviť slzy.
,, Ľúbim ťa maminka. Veľmi ťa ľúbim." vzlykala som mame do sukne, ako malé dievčatko.
Zbytočne sa hrám na dospeláčku. Stále som to malé, plaché dievčatko schované za mamou.
Keď sa mi konečne po troch hodinách podarilo prestať plakať, bolelo ma kompletne celé telo.
Prečo si, kvôli tomu vyjebanému pervitínu nechám dobrovoľne robiť peklo zo života?
Veď už dávno neubližujem iba sebe.
Už prestávam chápať samu seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár