Sedím v kuchyni s mamou nad šálkou čaju a snažím sa tváriť sa aspoň, že počúvam, keď trepe tie kraviny o kravinách.
Už tri týždne sa tvári ako supermama, ktorú zaujíma každá podrobnosť zo života jej dcéry.
Jééé, mami vieš čo? Ja som minule ochutnala piko a chutilo mi. Donesiem ti?
To by som rovno mohla volať sanitku.
A bla bla bla bla bla bla bla bla.
A bla bla bla bla bla bla bla bla.
Začína mi to jej bľabotanie liezť na nervy.
Už dlhšiu dobu mám pocit, že niekde hlboko v mojom vnútri sa uhniezdila veľká jedovatá zmija a vždy keď mi niečo lezie na nervy tak sa snaží vyliezť a uhryznúť to, čo mi tie nervy spôsobuje.
Pred tým než som začala fúkať, tam tá zmija nebola.
Prikyvujem mame na jej keci a snažím sa tu zmiju skrotiť, lebo strašne chce vyliezť von.
Trvalo to skoro hodinu.
Potom som kopla čaj a povedala mame, že sa musím ísť učiť.

Poobede som išla za Tomášom.
Dopiče, jemu jebe? Nirvana vrieska už na tri kilometre z jeho okna.
Už je sfúkaný?
Ani na mňa nepočkal.
Sviňiar!
Trvalo mi dobrých desať minút, než sa mi podarilo sa mu dovolať na mobil, aby mi otvoril dvere.
,, Prepáč. Nepočul som."
Prečo je polonahý?
A čo ten smrad nejakého lacného, nechutne sladkého ženského parfému?
On tu má na sto percent nejakú kurvu!
Vteperila som sa dovnútra.
,, Ty tu niekoho máš? " spýtala som sa.
Zase tá zmija!
Hej! Kľud!
,, Nie. Čakal som na teba."
,, Isteže. Kde máš tu kurvu?! "
Vbehla som do jeho izby.
Posteľ uprataná. Tak ako vždy.
Nevidela som ani náznak toho, že by tu niekoho mal, ale veď toto nieje jediná izba, v ktorej je posteľ. Vtrhla som do spálne jeho mami.
Nič!
,, Počúvam! Ktorú kurvičku si tu mal?!" zvreskla som.
Nechápavo na mňa zízal.
,, Tebe už načisto prepína z toho fetu?" spýtal sa
,, Čo si to povedal?! Ty hnusný hajzeľ. Ako sa opovažuješ!?"
Vypustila som tu zmiju.
,, To ti ako napadlo, že tu mám kurvu?"
,, Lebo to tu smrdí ako v kurvinci!"
,, To je matkin parfém, ty krava!"
Vyvalila som oči.
Jeblá, tupá, prepnutá, prefetovaná krava.
,, Prepáč! " ospravedlňovala som sa mu, celá červená ako paprika od hanby.
Kývol hlavou, aby som išla za ním.
Na stole už boli nachystané dve dlhočizné lajny.

Ešte ráno, keď som líhala do postele, som sa nemohla zbaviť toho čudného pocitu, ktorý som mala už tej mojej tupej žiarlivej scény.
Naozaj mi začína zajebávať z tých drôg?
Doriti.
Čo sa to so mnou deje?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár