Je mi fajn.
Proste mám iba chuť sa opiť, aby som nemusela myslieť na všetky tie problémy, čo mi donekonečna behajú po rozume a potom sa v príjemnom alkoholovom opojení nenápadne vytratiť do postele.
Otec pokojne pochrapkáva na gauči.
Závidím mu.
Kedy som ja naposledy takto pokojne spala?
V poslednej dobe som buď sfetovaná, alebo zdeptaná, takže pokojný spánok je pass.
Cítila som, ako mi alkohol stúpa do hlavy. Tupo som hľadela pred seba a užívala si tú prázdnotu.
Nemyslela som. Na nič. Na nikoho.
,, Čo ti je? " ozval sa mamin hlas.
,, Nič. Som v pohode."
,,Koľký už piješ pohár? "
,, Druhý." zaklamala som.
Cítila som na sebe jej hnusný skúmavý pohľad.
Zmija šalela a ja som mala čo robiť, aby som ju v týchto stavoch udržala na uzde.
,, Ešte dlho si ma budeš prezerať ako exponát v múzeu?" zasyčala zmija.
,, Nebuď drzá! "
Pokrčila som plecami, jedným hltom som dopila svoj pohár a odtackala som sa do postele.
V momente som zaspala a spala by som až do rána, keby som sa o štvrtej nezačala dusiť hlienmi.
Skurvený fet.
Naneštastie sa mi potom, už nepodarilo zaspať a tak som iba ležala a rozmýšľala nad tým, pred čím ma mala ochrániť tá vodka s džúsom večer pred spaním.
Ležala som tak až do rána.
O piatej večer sme sa mali stretnúť u Tomáša.
Iba ja ,Tomi, Lenka, Matúš a Alex.
Prišla vzorka z Blavy.
Kvalitný matroš.
Biele kryštáliky nám úplne rozožrali sliznicu, ale šlapalo riadne.
Bože, to aké témy tu rozoberáme?
Kravina za kravinou.
A samozrejme, že najväčšie jeby dávam ja.
Sedela by som aj celú noc takto, keby nezazvonil mobil.
Matka.
,, Kde si? Okamžite príď domov." zavrčala a položila.
Zapičovala som si.
Sama pre seba, ale asi dosť hlasno, lebo zrazu zavládlo hrobové ticho.
,, Čo sa deje? " vypleštila Lenka oči.
,, Musím ísť domov. " zavrčala som
,, Stalo sa niečo, láska? " ozval sa Tomi.
,, Matka má zasa hystériu, že mám okamžite ísť domov."
V tej chvíli sa išli všetci pretrhnúť, ako ma prehovárali, že mám ešte zostať.
Celkom ma dojalo, ako tejto bande feťákov, na čele s Tomášom na mne záleží.
Zostala som.
Tomáš mi sľúbil, že ma pôjde odprevadiť.
Povedala som, že zostanem maximálne hodinu, ale z jednej hodiny sa stali tri hodiny.
Mobil už zvonil bez prestávky.
,, No čo je stále? " zdvihla som ho.
,, Povedala som ti, že máš okamžite byť doma."
,, Zdržala som sa. Už idem! " položila som.
Kráčame vedľa seba.
Tomáš mlčky kráčal vedľa mňa a počúval moje citové výlevy o tom, ako ma serie matka.
,, Prečo si od nej necháš dirigovať život? " zašepkal.
,, A čo mám robiť? Postaviť si hlavu a nechať sa vyhodiť z domu? Ja nemám kam ísť, ak by to spravila a na ulici spať nechcem."
,, Ja by som ťa nenechal spať na ulici. "
Pritiahol si ma k sebe a pobozkal.
,, Čo mám robiť? " hlesla som zúfalo.
,, Mal by som jedno riešenie. " zasvietili Tomášovi oči.
,, Tak von s tým." pobádala som ho.
,, Jeden feťáčik, ale inak fajn týpek. Jemu by nevadilo, keby si sa tam nasťahovala. "
,, A určite by ma tam nechal bývať zadarmo. " poznamenala som ironicky.
,, To sa nejako vybaví. " pousmial sa.
Prišla mi SMS:
Ak do piatich minút nebudeš doma, tak si hľadaj nové bývanie. Mama.
Otočili sme sa a išli sme späť k Tomimu.
Keď sme sa vrátili, tak sme si ešte každý jednu poriadnu fúkli.
Išli sme do postele o pol deviatej ráno.
Aj tak som nemohla zaspať.
V hlave mi hučalo asi milión otázok.
Čo bude ďalej?
Čo keď ma dajú hľadať fízlami?
Stojí mi to za to, aby som dostala všetkých, vrátane seba do prúserov?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár