Život v Bratislave sa mi začínal páčiť.
Vládla tu totálna anarchia.
Žiadne pravidlá.
Proste raj na zemi.
Na spolubývajúcich a spolufetujúcich, ako som ich ja nazývala, sme si s Tomom zvykli hneď.
Bola to v podstate taká do pohody partička.
HA!
A vraj sú paštekári namyslení kokoti.
Pol šiestej večer.
Pred bytovkou sa začali zbiehať feťáčikovia, ako hladné supy.
,, Dáš si? " drgol do mňa Rasťo a podával mi tri čiary naložené na CD.
,, Nie všetky tri. " zasmial sa Tomáš, ktorý pochopil môj vydesený výraz.
Fúkla som si.
Tento matroš bol fakticky úžasný. Najprv mi to rozožralo nosovú sliznicu z vnútra a potom začalo neskutočne bohovsky šlapať.
Proste bomba.
,, No čo zlatko? Vravel som ti, že nám tu bude fajn. " povedal Tomi a natiahol sa vedľa mňa na koberec, teda skôr na to čo z neho zostalo.
Celý byt bol v dezolátnom stave, ale na to som už bola zvyknutá od Erika.
Proste feťácky brloh.
Jediná vec, ktorá mi vadila boli večne sa po zemi porozhadzované pumpy, niekedy aj s ihlami.
Musela som sa kvôli tomu odnaučiť svoj zlozvyk, chodiť po byte bosá a bez papúč.
ANO.
Boli tu aj také existencie, ktoré si to jebali rovno do žíl, no pri pohľade na nich sa mi zdvíhal žalúdok.
Vychudnuté nechutné trosky, s prepadnutými lícami, zapálenými žilami a prázdnym pohľadom.
V podstate sme nevyzerali o nič lepšie.
Moja váha dosiahla svoje minimum. Všetko oblečenie na mne vyzeralo, ako požičané od staršej sestry, ale bolo mi to v podstate jedno.
Hlavne, že sme mali čo fúkať.
Po troch bielych nociach som spala ako bábätko.
Celý deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár