Zo všetkého.
Zdvíha sa mi žalúdok z každej lajny.
Zo všetkých feťáčikov okolo mňa.
Aj z toho, ktorého vraj milujem.
Napína ma pri každom pohľade do zrkadla.
Pri každom vstupe do tej stoky, v ktorej pracujem.
Dokonca aj to miesto, kde bývam je stoka.
A tá moja skurvená imaginárna zmija je proti mne.
Počujem ju, ako sa mi škodoradostne vysmieva: ,, Dobre ti tak, ty socka. Tu máš ten svoj raj, o ktorom si snívala. Užívaj si. "
Najhoršie na tom je, že čím viac sa snažím nájsť cestu späť, tým viac sa mi to zdá nemožné.
Nevládzem.
Mám za sebou dvanásťhodinovú šichtu.
Moja jediná záchrana bola desiata, ktorú som si ráno zbalila do kabelky, že keby náhodou.
Šunkové rožky to neboli.
Najskôr sme štyri hodiny s Jiřinou presedeli na riti a vykecávali.
Jiřina bola napriek svojmu nepríjemnému vzhľadu celkom fajn ženská zo zaujímavou minulosťou.
Mala sedem rokov, keď jej zomrela matka a jej foter si dotiahol novú ženskú s tromi bastardmi.
,, Tá špína se začala roztahovat po celým baráku a dělala si co chtěla. Tatínek jí sloužil jenom jako bankovní účet, zatím co se ona válela doma a já sem byla služka pro ni a její decka. Netrvalo dlouho a její decka si zabrali múj pokoj a já sem musela spát na kanapy v kuchyni."
,, A čo tvoj otec? Nezastal sa svojej dcéry?"
,, Tatínek byl zaslepený láskou k té sviňi. Myslím, že vlastne ani nevnímal, co se děje kolem neho. V patnásti sem si proste zbalila věci a vypadla z toho, co sem kdysi volala svým domovem. Sice sem byla na ulici,ale cokoliv bylo lepší než zůstat tam. Jediný co sem mohla dělat, aby sem sehnala aspoň nejakou korunu na jídlo a další věci potřebné k přežití, bylo roztáhnou nohy každímu hajzlovi, kterej měl o to zájem. Jedním z nich byl Vlado. Slitoval se nademnou, když sme se spoli ožrali a vykecala sem mu jak sem se dostala na ulici. Ujal se mně a tak sem se dostala z Prahy do Bratislavy. Mám kde spát a mám co jíst. Nic víc nepotřebuju. "
Utrela si slzy a odvrátila reč na niečo iné.
O druhej sa začali schádzať prvý zákazníci a odvtedy sme sa ž do záverečnej nezastavili.
Domov som ledva trefila.
Dojazdená fetka.
Ani som poriadne nevošla do dverí a už som kričala, že mi majú naložiť.
Sfičaná som sedela na zemi a ponorená do chaotických myšlienok v mojej hlave, som pozorovala feťáčikov, s ktorými bývam.
Nechutné socky.
Vydrbaný Tomáš.
Vydrbaná Blava.
Ani neviem čo ma to napadlo, keď som stála na okennom ráme a chystala sa vyskočiť.
Zrazu som cítila ako ma niečia ruka vtiahla späť do izby a následne mi môj záchranca vrazil dve facky.
Ani neviem ako dlho som sedela na zemi pod oknom a revala.
Ani neviem kedy som tam zaspala, ale ráno som bola rada, že som sa zobudila pod oknom a neskončila ako mastný fľak na chodníku.
Chvíľková slabosť, ale teraz musím bojovať ďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár