Zdvíha sa mi žalúdok, ale nemám na výber.
Potrebujem si fúknuť, lebo inak neprežijem tie dojazdy.
A už beriem do papŕč slamku a skláňam sa nad svojím vyslobodením z týchto múk.
Malé kryštáliky rozožierajú moju sliznicu....
Konečne.
Prestalo to.
Teraz sa hlavne nedogrcať z tej hnusnej pachuti.
Sadla som si, vytiahla cigaretu a zapálila.
Odkiaľ sa vzala tá krv na mojom stehne?
A ďalšia kvapka....
Rukou som si utrela nos...
Tá krv mi valí z nosa?
Sedela som a zdesene som pozorovala tie kvapky...
Bolo ich stále viac a viac...
Jedna dopadala a druhá mi už stekala po perách...
,, Lau!" počula som Tomášov hlas....
Bol tak strašne vzdialený....
Keď som sa prebrala, tak som sedela na stoličke so zaklonenou hlavou a studeným obkladom na čele a za krkom.
,, Už sa cítiš lepšie? " skláňal sa nado mnou Rasťo.
Iba som prikývla.
,, Ty si trúba. Si len tak sedíš a krv ti tečie z nosa. Máš šťastie, že si sa prebrala, lebo tvoj drahý už chcel sanitku volať."
,, Kurva! Vieš jak som sa zľakol? "ozval sa Tomášov hlas.
,,Prestaň Tomi. Laurika netočí sa ti hlava?" opýtal sa Rasťo.
,,Nie." zašepkala som.
,, Daj pomaličky hlavu hore." prikázal mi a zložil zo mňa tie studené handry.
,, Už je mi fajn." povedala som a postavila som sa....
Asi moc rýchlo.
Prebrala som sa na zemi.
,,Môžeš nás najskôr upozorniť, než sa zase hodíš o zem? " smial sa Rasťo.
Okolo pol tretej ráno som si išla ľahnúť, no aj tak som minimálne dve hodiny iba ležala so zatvorenými očami a snažila sa utíšiť svoje myšlienky.
To som naozaj už tak prepnutá z toho fetu, že som proste iba sedela a pozerala, ako mi kvapká krv z nosa a nesnažila sa ju ani zastaviť?
Začínam sa toho vydrbané pervitínu báť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár