Všetko by bolo oveľa jednoduchšie, keby sme žili vo svete Joanne Rowlingovej.
Stačilo by pár krát potočiť zo zázračnými presýpacími hodinami a čas by sa vrátil späť do doby, keď som ešte spokojne žila so svojimi rodičmi a o pervitíne som vedela asi o toľko, čo o kvantovej fyzike. Jediná svetlá stránka tohoto všetkého bola moja nádherná Viki.
Nadšene súhlasila s tým, že mi pomôže postaviť sa na nohy a poslať Tomáša tam, kam patrí.
Môj anjelik.
Samozrejme musela som myslieť aj na to, kam pôjdem bývať, lebo mi bolo jasné, že nemôžeme bývať s Tomášom v jednom byte.
Rasťo mi však dovolil bývať uňho tak dlho, pokiaľ si niečo nenájdem.
Viem, že Viki by ma bez váhania vzala k sebe, ale bolo mi trápne sa k nej nakvartírovať, takže to bola možnosť iba vtedy, ak by som fakt už nevedela kam.
Bolo pár minút po polnoci, keď ma Viki vysadila v Petržalke.
,,Ahoj zlatko. Kde si bola?" spýtal sa Tomáš, keď som sa s ním zrazila vo vchodových dverách.
,,Žeby v práci?"
Rozmýšľam, či vôbec vníma to, že sme sa viac, ako týždeň nevideli v Rasťovom byte.
,,Dnes príde jeden týpek s kvalitným matrošom. Dáme si do nosa." zamrmlal a čumel si na špičky tenisiek.
Že aká bytovica?
Dvanásť ľudí a jeden pes s drogami v obojku.
Rasťo mi strčil do ruky slamku.
Nahla som sa k lajne a hrdinsky som ju fúkla.
Dopiče!
Ta lajna mi snáď vypálila dieru v nose.
Preukrutne to štípalo a strašne pomaly stekalo.
Boha.
To je aká šupa?
Vraj dovoz až z Prahy.
Čo sa to deje?
,, Laura, počuješ ma? Otvor oči." počula som Rasťov hlas.
,, Dýcha." povedal nejaký cudzí ženský hlas.
Inteligentná.
Samozrejme, že dýcham!
Niekto ma začal plieskať po tvári.
Kurva, prestaň! Veď som v pohode. Nič mi nieje.
,, Slniečko moje, prosím ťa preber sa." vzlykal Tomáš a kmásal som mnou.
Nemôžem sa ani pohnúť. Ani tie oči otvoriť.
,, Ľudia zavolajme radšej záchranku. Šak si jebla tri čiary. To by aj slona zložilo." ozval sa ten týpek so psom.
,, Jasné. A povieme im, že tu máme iba taký čaj o piatej, akurát si ho sladíme pikom." vrčal ten ženský hlas.
Ležím v aute.
Stále nemôžem otvoriť oči.
Valí sa zo mňa pot.
Smrdím ako prasa.
,, Ešte dýcha?" ozval sa Rasťo.
,, Hej, ale dupnite na to." zase tá ženská.
Otvorila som oči.
Kde to v piči som?
A čo mi to trčí za skurvené hadičky z rúk?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.