-ja som sa neurazila!!!
- vazne??
- neurazila som sa!!!
- odkial to ma vediet ked sa tvaris tak neurcito???(ked sa tvarim neurcito nie som urazena)
ale faktom zostava ze ja to citim...
Pred vyse polrokom som bola este v hlbokej depke, hulila som casto a aj ine veci boli, rezala som sa a nenavidela cely svet... Jedina svetla stranka z tohto obdobia je Mato. Bola som s nim a bola som stastna, pomohol mi zabudnut na jednu trpku skusenost, ktora ma strasne tazila, ale aj vdaka nemu sa mi to neskor podarilo prekonat. Spravila som aj jednu radikalnu vec: priznala som sa mame, ze som sa rezala asi 2tyzdne potom ako som sa naozaj rozhodla skoncit s tym... Zobrala to tak ako som cakala, najprv som mala ist k detskemu smiley: psychiatrovi, ale den predtym som si vytkla clenok, tak sme zostali len pri psychologovi... Potom ma chytila chut rezat sa a mama ma prichytila aj vdaka mojmu malemu hnusnemu bratovi, co mi stazilo moj zivot asi na take 2-3tyzdne... Ale potom som sa dozvedela ze moj drahy Matulko ma tak trosku podvadza a vypisuje jednej babe, to co aj mne... Rozhodla som sa skoncit nas "vztah". Stale ho lubim a navzdy uz aj budem, ale teraz uz viem, ze sme si nikdy neboli sudeni...
Chvilu na to som zacala chodit s jednym chalanom... Bol ku mne strasne dobry a lubil ma, ale chyba bola vo mne, lebo som ho nevedela lubit. Dufala som, ze ked s nim budem dlhsie, tak sa zalubim, ale som sa mylila. Po dvoch mesiacoch som to nevydrzala a rozisla sa s nim. Odvtedy mam nazor, ze vztah je obmedzovanie slobody, chcem si len uzivat, ale za toto moje stanovisko nemoze on , lebo on je stale len najlepsi chlapec, akeho si moze baba priat... Myslim, ze ked budem niekedy s niekym chodit, tak asi len vtedy, ked ho budem lubit...
Pocas tychto udalosti som si uvedomila jednu vec: Uz viac nechcem zomriet a zrazu sa vo mne objavila nejaka zahadna chut zit, ktora ma nutila bojovat. Vazne to nechapem, ale myslim, ze to co som zazila ma asi posilnilo a ta sila vychadza z toho co sa mi podarilo prekonat... V poslednom case sice slabne ale dufam, ze je to len prechodne obdobie...
Teraz mam uz ine ciele ako len smrt... Zacinam rozmyslat o buducnosti a aj ked to nevyzera ruzovo, budem sa snazit a dufam v nejaku zmenu...
Jedna zmena u mna, ktora mozno nebola az taka pozitivna (aj ked mne sa zda OK) je ta, ze niektoru kritiku uz neprijimam (napr. od mamy ta vazne nema zmysel). Moja mama ma vsak aj prijemne prekvapila: zacala a pustat na diskoteky, co je u nej nezvycajne, lebo predtym ma nepustila skoro nikam (uz by sa patrilo, aby ma pustala, vsak budem mat 17!!!). Teraz sa mi zda, ze jej uz asi nevadi, ak mam na druhy den opicu, alebo sa aspon tvari, ze nie . Zacinam mat pocit,ze viac veci smeruje k lepsiemu a mam ludi radsej ako predtym...
Toto je asi vsetko co sa mojej zmeny tyka, ale chcela by som niektorym osobam este odkazat, ze ked som k ludom mila, vesela smejem sa viac ako predtym, nieje to afekt, ale moja ZMENA!!!
Je to možné?
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rom4n133
14. 4.apríla 2008 16:00
- jaaaaaaaj kika, ja som si na tbe nic nevsimol boze ty si bola nestastna!! preco si nepovedala
2
Hmmm, každý máme svoje lepšie a horšie obdobia...nechcem ťa súdiť, či nebodaj poučovať, ale rezanie vážne nemá zmysel!!!
Som rada, že sa to zlepšilo.
A posledná vec, že si ho neľúbila nieje tvoja chyba.Nemôžeš ľúbiť každého, veď ten pravý ťa určite niekde čaká .
Som rada, že sa to zlepšilo.
A posledná vec, že si ho neľúbila nieje tvoja chyba.Nemôžeš ľúbiť každého, veď ten pravý ťa určite niekde čaká .
Napíš svoj komentár