Anjelik maličký v kúte stál, ticho sa usmieval no trochu sa i bál. Na domov sa on veľmi tešil, no v tom do tej miestnosti niekdo vkročil Zlo a dobro. Anjel diabol. Dobro bolo samo tam diabol na ňho zavolal: - Čo tam stojíš? Bráň sa ty anjel malí! V srdiečku anjela, strach sa zrazu zobudil, pomali oči otvoril. No v tom, niekdo hromovým hlasom, nemalý darček hned doniesol. -Ach, predsa na mňa nezabudli! Zvolal anjel radostne. Diabol sa zas rozkričal: -Ešte si nevyhralo dobro, ešte nie, ešte mám v rukach diablové plamene! Anjelik sa roztriasol. Ale v tom, niekdo neznámi, hodil mu svetielko do dlaní. -Ale ja v srdci lásku mam, a tá zlo spáli ako blesky tvoj pekelný chram! Zvolal anjel zázračne, ba sa diabol nalakal. Už ho niet. už len anjelske vlasy na zem padajú ako v zime sneh. Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj