Nadpis vystihuje všetko. Toto je môj prvý článok. Dúfam, že nie aj posledný, to by bolo veľmi rýchle. To by bolo na úvod všetko. Viem, nie je to veľa, ale úvody som nikdy nemal a rád a preto prejdime hneď na vec.
Doterajšie blogy, ktoré som mal, boli vždy orientované na nejakú tému. Čo však teraz? O čom písať? Ja už viem. O tom, čo poznám najlepšie, čo mám niekedy rád a inokedy zas nenávidím a o čom som ešte nikdy nepísal. Hovorím o sebe. Nie, nebojte sa. Nie som žiadny egoista, nikdy som si však neviedol denník ani nič podobné. Svoje myšlienky som chcel mať pevne ukryté vo svojej hlave. Teraz však chcem písať o svojich názoroch, myšlienkach a pocitoch. Samozrejme, informácie nevhodné pre vaše oči prefiltrujem a ostanú naďalej v hlave.
Prečo som sa sem registroval? Videl som, že sú tu zaujímaví ľudia, veľká komunita a nezvyčajne formovaný web. Povedal som si, že prečo neskúsiť takýto blog, kde sa ani nebudeš musieť piplať v html kóde a robiť podobné veci, ktoré ma inak bavia, ale mám už blog, ktorý ma v tomto smere vyťažuje dostatočne. Na moje prekvapenie (kladné) som zistil, že tu sa dá upravovať aspoň CSS. Dnešný deň som strávil práve výrobou tohto prvotinárskeho dizajnu. Použil som moje obľúbené farby, ale ich kombinácia je divná. Budem to musieť prerobiť. Ach jaj!
Aká má byť vlastne dĺžka článkov? Myslím si, že toto je už na niektorých priveľa, preto tento môj prvotinársky článok ukončím a budem dúfať, že som tým nevyrobil veľké klišé, lebo zvoliť takýto nadpis, aký som zvolil, nepriláka veľa ľudí.
Čo poviete, mal som dať ako záver predchádzajúci odstavec alebo až tento? Asi nemám rád ani závery, lebo lúčenie býva predsa smutné, či...?
che che,no ide ti to celkom dobre ten posledny je v poho asi by som aj ja mala zacat pisat o svojich zazitkoch,lebo mam pocit a bojim sa toho ze ich raz zabudnem.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.