Ako začať? Asi vstávaním. Vstávam pomerne skoro, takže o 8:30 už raňajkujeme všetci spolu. Všetci myslím ja, otec a mama. Raňajky zas myslím chlieb s maslom. Je pôst, ale ja hladný nebudem, nikto z našej rodiny. Od hladu totiž u nás vznikajú nepríjemné situácie a hádky .
Doobeda rodičia pripravujú jedlo a iné veci, ja mám tak voľnejšie, potom začínam pomáhať prestrieť stôl, aranžujem darčeky pod stromček a podobne. Niekedy na Štedrý deň ešte ideme pozrieť strýca (spisovne je strýko, ale ja mám strýca, sorry). Ešte sa nám ho nepodarilo prehovoriť, aby k nám prišiel na večeru, čo už.
Po návrate už začínam nervóznieť a pobehovať hore-dolu. Stromček pripravený? Áno. Osvetlenie? Áno. Aj darčeky? Jasné. Dobre, plán splnený. Aha! Ešte sa ísť do kúpeľne "vytuningovať". Holiaci strojček, účes (to je u mňa netradičné, účes mám iba párkrát do roka) a iné úpravy. Super!"Celkom to ujde" vravím si.
Na rade je obliekanie sa. Čierne nohavice, tmavomodrá košeľa, tmavomodro-červená kravata a je to hotovo. Ešte deodorant pre istotu, aj keď voda po holení na 100% prehluší všetok iný pach.
Večera sa blíži a nervozita sa stupňuje. Otec s mamou sa obviňujú, že si navzájom kazia Vianoce. Niekedy sa zo srandy pridám raz na jednu a raz na druhú stranu, proste je to zaujímavé a k Vianociam to u nás patrí, nikdy to však nie je vážne. Hrania bolo dosť a ja ešte dorobím posledné úpravy, pripravím si výzbroj v podobe fotoaparátu a začínam dokumentovať tento deň. Je 17:20 a brat prichádza. No konečne. Chvíľu pokecáme a pozrieme si tv.
Je tesne pred šiestou. Všetci (týmto myslím celé sídlisko) idú k oknám, otvoria ich (aj napriek tomu neuveriteľnému množstvu síry v ovzduší, ktorú spôsobili petardy) a sústredia sa na jeden bod. Na balkón na siedmom poschodí. Každé Vianoce otec so synom hrávajú Tichú noc. Nasleduje standing ovations. To je samozrejmé, keďže pri oknách všetci stoja už počas hrania . Potom na chvíľu nastanú petardové výbuchy, ale my sme už pri stole. Naše zvyky vám nejdem popisovať, sú podobné ako vaše.
Tieto Vianoce majú byť pre nás (myslím rodinu)zvláštne. Pozvali sme oboch strýcov (podľa mňa ani jeden nepríde) a bratovho kamaráta, ktorý už bohužiaľ nemá rodičov. Veď na Vianoce by nemal byť nikto sám.
Vráťme sa však ešte k večeri. Po dojedení ideme do obývačky, kde sa ešte napchávame koláčmi (aj keď sme totál plní) a dávame si darčeky.
Potom už sme tak spokojní a hlavne najedení, že ledva máme otvorené oči a takmer nedovidíme na telku. Stane sa, že brat aj ja niekedy zaspíme. Ale potom už sme čulí.
Tak to by bolo asi všetko. Nespomenul som detaily, ale článok je aj tak dosť dlhý, ale kto to dočíta až sem, presne sem, tak dostáva pochvalu a možnosť vstúpiť do kláštora, lebo mnísi majú byť trpezliví a veľa čítať . Ešte na úplný koniec vám chcem popriať príjemné sviatky a nech sa deje čokoľvek, nezabúdajte, že vnútornú pohodu by vám nič nemalo zobrať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@1 ani by som nepovedal, tak čo sa spraviť musí, to sa spraví, ale na obed je vždy pokoj a kávička
Napíš svoj komentár
A aj u nas to bude tentoraz zvlastne. Tiez pride jeden clen nasej rodiny, ktory s nami este nikdy takto neoslavoval. V auguste mu totiz zomrela mama. Bude to zvlastne .