Keď Slovák začuje "Rumunsko", sú dva scenáre, ktoré sa mu môžu odohrať v hlave. Prvým je okamžité zhrozenie a des, prečo by niekto išiel do krajiny cigáňov, kde vás pravdepodobne okradnú v momente ako prekročíte hranicu.
Ten veselší scenár je, keď sa niekomu rozžiaria oči a vie, že sa jedná o jednu z najkrajších krajín, minimálne jej prírodou.
Dovoľte mi teda aspoň v krátkosti zhrnúť náš výlet a upevniť tábor s rozšiarenými očkami.
Deň prvý
Vyrazili sme z Bratislavy a cez Maďarsko sme sa za 5 hodín dostali k prvému väčšiemu mestu za hranicami – Aradu. Nakoľko sme prišli večer, iba sme si vytiahli z bankomatu peniaze a ubytovali sme sa v prvom hosteli (cez booking.com sme mali už rezervovaný).
Jediným highlightom tohto dňa bol spôsob, akým sme prišli na zmenu časového pásma – spolužiak mal na tablete o hodinu menej ako ja na mobile. Po pár "wtf" momentoch a kontrole všetkých našich časoprístrojov sme došli na to, že sa vlastne menila timezone
Deň druhý
Navštívili sme hrad Corvin, ktorý nám pripadal ako prefarbený Bojnický zámok. Prehliadka v cene v prepočte 1 euro bola pekná, taká klasicky hradová, preto vás ňou nejdem nudiť. Najviac ma asi zaujala legenda o "beštii", ktorú mali zavretú medzi štyrmi uzavretými stenami a kŕmili ju väzňami. To mohlo byť aj celkom reálne, no nie?
V tento deň sme zistili, že Rumunsko je veľmi student-friendly vzhľadom na ich ceny. V reštaurácii neďaleko hradu (vyzeralo to tam luxusne, až sme sa hanbili, že sme v kraťasoch a tričkách) sme si síce na jedlo počkali skoro hodinu, ale stálo to zato. Za hlavné jedlo, pol litra pomarančovej (reálnej!) štavy a kávu sme zaplatili cca. 6 eur. Môj žalúdok si túto krajinu ihneď zamiloval. Ani doma som nejedol toľko a tak luxusne ako v Rumunsku.
V ten istý deň deň sme ešte dorazili do nášho hlavného cieľa – mesta Brasov (čítaj Brašov). Ubytovanie čo by na námestie dopľul za cca. 10 eur na osobu na noc, proste paráda. Nepríjemné bolo, že zo strešných okien nám asi noc predtým napršalo na posteľ a všimli sme si to až v noci. Recepcia nebola nonstop. No na druhý deň aspoň kamarát vyhádal zľavu 50 %.
Večer sme navštívili aj Bierhouse, vyskúšali miestne pivo a zhodnotili, že síce dobré, ale slabé ako minerálka. Každopádne bolo to pivo a na to sa nenadáva.
Deň tretí
Dopoludnia sme sa lanovkou dopravili na vrch nad mestom, kde je nápis Brasov. Pôvodne tam bolo napísané "Stalin", aby ľudia pod dozorom poctivo makali, ale to dnes robia už bez takéhoto dozoru. Výhľad odtiaľ bol parádny a poslúžil nám ako 3D mapa pre našu obchôdzku mestom.
Kľúčové slovo dňa však je hrad Peles (čítaj Peleš). Krajší som ešte nevidel. Stručná charakteristika by mohla znieť – všetko, čo sa dalo ozdobiť, bolo ozdobené. Hlavne z tých nádherných rezbárskych prác som bol v nemom úžase. Jedinečné drevené točité schodisko alebo tri teakové stoly, ktoré vyrábali tri generácie rezbárov. Proste niečo úžasné!
Mali sme aj sprievodkyňu (vlastne toto bola jediná naša prehliadka so sprievodcom), od ktorej sme sa dozvedeli zaujímavosti hradu. Bola taká cool, že nám ukázala aj tajné dvere.
Večer sme sa ubytovali do nádhernej vily pod lesom, z ktorej bol nádherný výhľad na hory v parku Bucegi, náš ďalší cieľ. Pán domáci sa s nami síce dohovoriť nevedel, ale bol úplne naj. Keďže nemal nikoho iného na ubytovanie, tak nám namiesto pôvodnej 4-lôžkovej izby ponúkol dve dvojlôžkové na hornom poschodí. A, páni, to bol najväčší luxus. Prekrásne izby s balkónom a obrovským oknom s výhľadom na vrchy. Ráno to bol neskutočný pohľad, raňajky som strávil s chlebom v ruke pred oknom a neskonalým rešpektom voči prírode. Proste úžasné!
Deň štvrtý
Po tých najlepších raňajkách sme sa vybrali na túru. Na lanovku sme sa kvôli dlhému radu vykašľali a išli sme autom cestou, ktorou sme tam boli o hodinu skôr a vo výške nad 2000 m.n.m. Obzreli sme si atypické skalné útvary. Lákadlom je tam hlavne sfinga, ktorá sa na sfingu ale podobá len z jedného uhla. Prišlo mi to celkom smiešne, ale ľuďom sa to zjavne páčilo.
Lanovkou sme zišli do údolia, v ktorom sa nachádzal drevený kostolík (majú ich po celej krajine iste tisícky) a hlavne jaskyňa s kláštorom. Nepodarilo sa nám ju navštíviť kvôli rekonštrukcii, ale vstupný kostolík bol dostupný. Fascinovali ma maľby na jeho stenách, pekné, ale niekedy celkom drsné.
Ďalším programom bola túra. Chceli sme vyjsť na najvyšší vrch, ktorý má 2500 m.n.m. Avšak po polke dňa strávenej chodením sme už boli dosť unavení, tak sme cieľ vymenili za bližší kríž.
Bola aj celkom zima, no napriek tomu sme stretávali turistov s kraťasami a tričkami (a vraj zima nie je len ľadovým medveďom a prostitútkam...). Výhľady opäť nesklamali, zbadali sme vodopád, "našu vilu" aj strmé skalné zrázy. Všetko to stálo za to následné spálenie našich nosov, tvárí či chodidiel, čoho následky ešte pretrvávajú v malej miere aj teraz (minimálne veľmi divné opálenie ešte chvíľu pretrvá).
Večer sme strávili opäť v Brašove, kde sme mali úplne skvelú pizzu. Je však dosť možné, že skvelá bola hlavne vďaka únave a hladu z turistiky
Deň piaty
V Brašove sme ešte navštívili miesta, ktoré sme predtým nestihli. Menovite hlavne Kataríninu bránu, Čiernu vežu a Bielu vežu. Dlho sme sa nezdržali, lebo ďalšou v pláne bola pevnosť Rasnov (čítaj asi Rišnov). Pevnosť bola celkom veľká, ale okrem rozhľadu na okolie nebola výnimočná. Bolo to tam veľmi komerčné, vnútri bol iba stánok na stánku, samé suveníry a bullshity.
Zaujímavou bola jedine studňa údajne hlboká 146 metrov a rumunské deti, ktoré sa zavreli do klietky. Na správny moment náš fotograf čakal asi 5 minút, ale oplatilo sa pre ten výbuch smiechu.
V tento deň sme stihli aj legendárny hrad Bran, preslávený hlavne Vladom Draculom a.k.a. Vladom Tepešom (Vlad the Impaler). Prekvapilo ma hlavne to, aký je malý. Malé bolo nádvorie, miestnosti, chodby aj fake studňa, kde sme stretli českých turistov. Bolo tam viacero pekných vecí, turistky nevynímajúc.
Pred návštevou Branu a masovým nákupom suvenírov sme sa ešte ubytovali vo vile. Pán domáci bol týpek, sám od seba nám poradil, kde zadarmo zaparkovať, kde sa lacno najesť a kedy je najlepšie vyraziť na Transfagarasan (čítaj Transfagarašan). Proste všetko, čo slovenskí študáci potrebovali vedieť. Na druhý deň nám dokonca spravil kávu a pokecal s nami, za čo sme mu venovali pomerne nereprezentatívne slovenské pivo s bažantom v logu. Tohto chlapíka najviac uznávam za nádherný výrok, ktorý tróni aj v nadpise – little car, but big people in it. To bol jeho nezabudnuteľný komentár, keď sme vyrážali v ústrety šiestemu dňu.
Deň šiesty
Transfagarasan je považovaný za jednu z najkrajších ciest na svete, preto sme sa veľmi tešili. Cesta tam bola síce pomerne zdĺhavá, ale stála za to. Navštívili sme aj jednu z Tepešových pevností, ku ktorej sme si vyšliapali vyše 1400 schodov.
Ďalej sme išli pori neskutočnej dlhej vodnej priehrade až sme sa dostali do vytúžených hôr Fagaras a tunelom prešli na ich opačnú stranu. Ledva sme sa dostali k jazeru na jeho vrchu, keď sa na nás spustil hnev z nebies. Počas dažďa sme zjedli chlebíky v aute a čakali, kým zmizne hmla. A potom sme konečne šli tou legendárnou cestou tak známou z mnohých fotografií. Nádhera, raz by som tadiaľ chcel ísť na bajku alebo motobajku (*heavy breathing .
Večer sme dorazili do mesta kultúry – Sibiu.
Deň siedmy
Ráno sme si ešte krátko popozerali centrum Sibiu pomedzi dažďové kvapky. Páči sa mi, že podniky tam mali pekné názvy ako Einstein či Moustache. Dalo mi to pocit takej modernejšej hipsterskej Európy.
Potom nás už čakala "len" 9-hodinová cesta. Ale aspoň sme boli spálení doma
Rumunské špecifiká
Samozrejme, aj táto krajina má svoje netradičné zaujímavosti:
– na cestách občas stretnete konské povozy
– ľudia tam jazdia pomerne drbnute, dodávky predbiehajú kolóny áut a kamiónov, potom sa len tak tak zaradia späť
– policajti nič nerobia
– ľudia si ľahnú kdekoľvek do trávy, či už je to pod lanovkou, vedľa križovatky v centre mesta alebo v poli
– nesmierne veľa kostolíkov
– nesmierne veľa túlavých psov, ktoré nájdete mimo civilizácie, na horách, v centre veľkých miest, v zrúcaninách, popri ceste. Ale sú pokojní, nebijú sa a neotravujú.
Týmto článkom zároveň ďakujem mojim spolucestovateľom (hlavne, že to so mnou vydržali) a autorstvo fotiek patrí kamarátovi, nazvime ho Chorche.
Na záver už len dodám poznámku k udalostiam v tomto roku, ktore ma u nás na Slovensku sklamali. Je mi ľúto, že Slováci nemajú viac peňazí na to, aby mohli aj viac cestovať. Sám necestujem veľa, ale vidím, ako ma každý výlet trochu zmení. Možno práve spoznávanie nových krajín a kultúr by bolo liekom pre mnohých obmedzených jedincov uzavretých vo svojom svete plnom nenávisti...
Denník
Komentuj
20 komentov k blogu
1
piotra
18. 7.júla 2015 17:32
Paráda, verím, že sa aj mne raz podarí roadtrip (alebo hocčo) do týchto oblastí
2
"Možno práve spoznávanie nových krajín a kultúr by bolo liekom pre mnohých obmedzených jedincov uzavretých vo svojom svete plnom nenávisti... " ...povedal si to za mna
palce hore za ten vylet
palce hore za ten vylet
3
5
Sibiu, cesta v Karpatoch a Bran, bola som tam! (v Sibiu aj na ceste tohto roku) Rumunsko je úplne krásna krajina, milujem keď autom ideme okolo, a inak jazero na konci Transfagarasan sa vola Balea Lac a je úplne skvele, hlavne keď sa na chvíľu ukáže slnko. A tam hore je ešte sneh, aj teraz v júli.
A aj keď ľudia hovoria o Bukurešti, že nie je pekná, podľa mňa to je úžasné mesto, hlavne parlament je budova taka, že klobúk dole
Mňa vždy pobaví, keď niekde na slovenských fórach čítam, že ak zastavíte na rumunských semaforoch, tak sa v aute zamknite, lebo pribehnú deti a vykradnu vám kufor
A aj keď ľudia hovoria o Bukurešti, že nie je pekná, podľa mňa to je úžasné mesto, hlavne parlament je budova taka, že klobúk dole
Mňa vždy pobaví, keď niekde na slovenských fórach čítam, že ak zastavíte na rumunských semaforoch, tak sa v aute zamknite, lebo pribehnú deti a vykradnu vám kufor
6
@doyouhearme inak co vsetko sa dalo pozriet v Sibiu? lebo tam sme teda velmi neboli
jop, na tom jazere sme zazili vselijake mozne pocasie, ake sa dalo zazit
V Bukuresti sme neboli, co je skoda. O tej budove som pocul, ze je to vraj najvacsia vladna budova mozno aj na svete?
lol, strasna kravina. Aj tak tam maju hlavne kruhove objazdy
jop, na tom jazere sme zazili vselijake mozne pocasie, ake sa dalo zazit
V Bukuresti sme neboli, co je skoda. O tej budove som pocul, ze je to vraj najvacsia vladna budova mozno aj na svete?
lol, strasna kravina. Aj tak tam maju hlavne kruhove objazdy
7
@doyouhearme tá ich budov parlamentu, (Casa Poporului) je vlastne (bývalý) palác Nicolae-´a a Eleny Caucescu´
(wikip. /gúgl
stavaný, resp. už dokončovaný až do (ich) úplného konca,
aj po nich, -a tiež aj po zmene režimu, ale vtedy kus v útlme kvoli lack of $,
ale napriek stále, priebežne prebiehajúcim dokončovacím prácam, ešte stále nie je plne dokončený v súlade s kompletným, finálnym projektom (kt. bol mmch x krát menený na podnety a príkazy C*´cu-ovcov
2.najvačšia budova po Pentagone(usa)
(wikip. /gúgl
stavaný, resp. už dokončovaný až do (ich) úplného konca,
aj po nich, -a tiež aj po zmene režimu, ale vtedy kus v útlme kvoli lack of $,
ale napriek stále, priebežne prebiehajúcim dokončovacím prácam, ešte stále nie je plne dokončený v súlade s kompletným, finálnym projektom (kt. bol mmch x krát menený na podnety a príkazy C*´cu-ovcov
2.najvačšia budova po Pentagone(usa)
8
Ehm my sme boli v Sibiu asi len nejaké 2 hodinky večer (prespavali sme tiež v hoteli), ale akurát na tej fotke máš most klamarov (čo bola jedna z atrakcií) a potom tie domy, lebo majú na streche okná v tvare oči, to cele námestie je zapísané v UNESCO. Druhú polovicu Sibiu sme nevideli.
Hej, fakt to je obrovské, a na počudovanie čo som čítala o Bukurešti, tak nás nikto neprepadol, a to sme tam boli podvečer akurát
(to je ta budova parlamentu, a vraj Rumuni sa riadi chvália, že to vidno aj z vesmíru)
Sme občas spali aj na benzínke (minule časy) v aute a nikto nás nikto nás nikdy neprepadol
Hej, fakt to je obrovské, a na počudovanie čo som čítala o Bukurešti, tak nás nikto neprepadol, a to sme tam boli podvečer akurát
(to je ta budova parlamentu, a vraj Rumuni sa riadi chvália, že to vidno aj z vesmíru)
Sme občas spali aj na benzínke (minule časy) v aute a nikto nás nikto nás nikdy neprepadol
10
@lyterka @doyouhearme parada, diky za info baby
a hentu budovu musi byt aj z Pluta asi vidiet, ine monstrum
a hentu budovu musi byt aj z Pluta asi vidiet, ine monstrum
12
Inak čo by som chcela v Rumunsku ešte vidieť, je taký cintorín (nepamätám kde) kde je na pomnikoch a náhrobných kameňoch napísané a nakreslené ako dotyčný umrel
A Mamaia je vraj super letná destinácia
A Mamaia je vraj super letná destinácia
13
btw. to "policajti nič nerobia" - síce nvm. co pod tým myslíš,
ale nvm ci si videl v Buku (a možno aj v iních vačších mestách), ale aspon v Bucu. hoc aj nič nerobia, ale sú doslova .."nasadení, prítomný, v uliciach, - resp., teda napr. stoja v strede každej 2. - 3. intersectii, a riadia dopravu (popri, /okrem semaforov), a zároven +- strážia, hliadkujú - a to nie sú čisto len obyčajní doprávaci, s plácačkou, ale seriozne samopalníci, (ale tak majú aj tú regulovčícku palicu )
takisto v centre, v diplomat.štvrti, v city, finanz.plaza - normálne hliadkujú, /strážia vojaci..
(..aspon pred pár rokmi to tam tak bolo, 3 - 5 rokov s5,
a stále, v lete-zime, nejen nejaký poplach.stav výnimočný, ale furt..
cca 4 roky dozadu )
ale nvm ci si videl v Buku (a možno aj v iních vačších mestách), ale aspon v Bucu. hoc aj nič nerobia, ale sú doslova .."nasadení, prítomný, v uliciach, - resp., teda napr. stoja v strede každej 2. - 3. intersectii, a riadia dopravu (popri, /okrem semaforov), a zároven +- strážia, hliadkujú - a to nie sú čisto len obyčajní doprávaci, s plácačkou, ale seriozne samopalníci, (ale tak majú aj tú regulovčícku palicu )
takisto v centre, v diplomat.štvrti, v city, finanz.plaza - normálne hliadkujú, /strážia vojaci..
(..aspon pred pár rokmi to tam tak bolo, 3 - 5 rokov s5,
a stále, v lete-zime, nejen nejaký poplach.stav výnimočný, ale furt..
cca 4 roky dozadu )
14
@lyterka samozrejme, videl som ich hlavne popri cestach, kde v podstate spali v autach. V mestach ich bolo celkom dost (teda v Brasove), stali vacsinou pred vladnymi budovami, ale aj na rusnych namestiach a v uliciach. Samopal vsak nemal ani jeden, skor som to chapal, ze je to kvoli bezpecnosti turistov a obcanov na frekventovanych miestach.
Skor islo o to, ze pri tych cestach proste ani nemerali, ani nezastavovali (iba raz som videl, aby dakoho mali pristaveneho).
Skor islo o to, ze pri tych cestach proste ani nemerali, ani nezastavovali (iba raz som videl, aby dakoho mali pristaveneho).
15
chlape.. tuším by som mal konečne i ja spísať svoje potulky.. hlavne po anglicku.. bo tých zážitkov by bolo na 7 blogov..
tak či onak.. nes´hlasím, že slováci nemajú dosť peňazí na cestovanie. skôr to vidím tak, že sú priveľmi pohodlní a tie peniaze míňajú na iné, zväčša oveľa väčšie, hlúposti.
len dovetok - niekedy miesto týždňa stačí i trojdňovka po stredne vysokých pohoriach "doma" a človeka to zmení.. či už smerom k pokore, tak i k uvedomeniu si mnohých ďalších vecí.. (a je to veeeeľmi lacné )
tak či onak.. nes´hlasím, že slováci nemajú dosť peňazí na cestovanie. skôr to vidím tak, že sú priveľmi pohodlní a tie peniaze míňajú na iné, zväčša oveľa väčšie, hlúposti.
len dovetok - niekedy miesto týždňa stačí i trojdňovka po stredne vysokých pohoriach "doma" a človeka to zmení.. či už smerom k pokore, tak i k uvedomeniu si mnohých ďalších vecí.. (a je to veeeeľmi lacné )
16
Krásny blog! A nádherná krajina. Škoda, že len málo ľudí vie, čo všetko ponúka Rumunsko. Snáď sa tam aj mne raz podarí dostať. A úplne sa stotožňujem s poslednou vetou!
17
@johnysheek asi mas pravdu, keby aj mali viac penazi, tak ich minu inde ako na cestovanie...
minimalne taka tura precisti hlavu, mal by som dakedy aj Tatry zbehnut
@victoria1 dakujem, dufam, ze sa ti to naozaj podari, oplati sa
minimalne taka tura precisti hlavu, mal by som dakedy aj Tatry zbehnut
@victoria1 dakujem, dufam, ze sa ti to naozaj podari, oplati sa
18
tvoje blogy su vzdy take uzasne, citatelne. normalne mam uz aj ja chut to tam navstivit, aj ked tiez patrim k ludom, ktori sa rumunov kus boja cize su v poho, nikto nerobil problemy?
@johnysheek spis, mna by to zaujimalo, najmä ked UK je pre mna vrcholne nesympaticka krajina, mozno by mi to tiez zmenilo nazor
@johnysheek spis, mna by to zaujimalo, najmä ked UK je pre mna vrcholne nesympaticka krajina, mozno by mi to tiez zmenilo nazor
19
@antifunebracka inak dik za tento koment.. teraz pozeram, ze v septembri som siel v stopach pantera ((a neviem kedy sa dostanem k spisovaniu.. casu je velmi malo.. a ked ho mam.. nie som pri pc.. ale casom to chcem spravit urcite)
20
aaa panter.. my sme cast z toho co pises pochodili za cca 5 dni aj s cestou tam a spaet.. konkretne sme sli cez nadlak, do sibiu, transfagarasan, kuknut si piatu najvacsiu europsku "stenu" (vodna priehrada), nasledne sme sli na bran.. az po sighisoaru a naspaet.. (tych 1400 schodov som chcel dat.. ale ostatnym sa nechcelo.. )
a peles.. je uzasny.. neskutocne
a peles.. je uzasny.. neskutocne
Napíš svoj komentár