Poprosím si bublinku do vodováhy

Každý máme nejaké vtipné zážitky a najviac je ich asi z detstva. Dúfam, že aktéri týchto príbehov si toto nikdy neprečítajú, ale uisťujem ich, že mená vynechám. A aby som dokázal, že im toto neublíži, pridám aj svoje príbehy.

Nadpis už prezrádza jeden príbeh. Starší chlapci môjho spolužiaka poslali do obchodu kúpiť bublinku do vodováhy. Niet nad detskú predstavivosť, myslieť si, že také niečo sa dá naozaj kúpiť. Škoda, že som nevidel reakciu predavačky.

Ďalší príbeh je trošku pikantnejší a prezrádza, že svet nás učí veci nesprávne chápať. V jedno poobedie sme sa na sídlisku hrali volejbal a prišiel za nami taký menší chlapec. Akurát sme oddychovali a ten chlapec na zemi našiel pánsku ochranu.
My ako starí mazáci sme už vedeli, čo to je a tak sa ho pýtame, či to vie aj on. Tento výrok si človek zapamätá asi aj do konca života: "Jasne, že viem. To je predsa balónik! " Nádych a fúú do toho "balónika". Nevedomosť je nebezpečná.

Teraz by som mal zahanbiť aj seba. Keď som bol malé decko, nie väčšie ako veľký pivný sud, často som padol na kolená. Každú sobotu sme so starkou chodili na chatu po kamenistej ceste a ja som každú sobotu padol a rozbil si kolená. Potom som sa asi naučil chodiť, ale nohy ma zas sklamali.
Hrali sme sa so sesternicou naháňačku, hral aj pes. Zapamätajte si, že so psom nehrajte naháňačku! V plnej rýchlosti som oňho zakopol a zase som si rozbil koleno.

Veľa zábavy si človek užije aj s opitými ľuďmi. Rád sa na také indivíduá dívam z okna. Jeden chlapík sa opil, zameškal autobus a tak musel ísť do svojej dediny po svojich (5 km). Bol to však väčší problém, ako by sa mohlo zdať. On totiž chodil tak, že spravil jeden krok dopredu a potom dva dozadu. Nakoniec zakopol a padol na chrbát a zostal ležať na zemi, potom vstal a pokračoval v ceste "vpred".

Keďže som biker, nevyhol som sa ani nehodám. Raz som sa len tak bicykloval po sídlisku. Zrazu sa mi nedalo pedálovať a začal som spomaľovať. Pozriem sa dolu a moja šnúrka bola úplne zamotaná okolo pedálu. Nepomáhalo ani krútenie späť a stále som spomaľoval. Stalo sa mi to po prvý raz a tak som spanikáril, zabrzdil. Nastala chvíľka bez pohybu a potom som sa prevážil na pravý bok a padol.
Keď sa to stalo druhýkrát, tak som mal po pravom boku trávnatý kopec, našťastie.

O tom, že šport vedie k úrazom, by vám vedel rozprávať môj kamarát. Na ZŠ sme na telesnej hrali futbal, on nie. Potreboval však asi ísť na WC a tak musel popri bránke prejsť na druhú stranu ihriska. Presne v tom čase však spolužiak od polovice ihriska vykopol plnou silou loptu a tá letela ako strela po balistickej krivke, presne trafila spolužiaka do hlavy. Ten sa zrútil do bránky, okuliare mu odleteli pomerne ďaleko a prisadol si ruku. Bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste.

Máte aj vy nejaké podobné zážitky?

 Skutočný príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu