Praha - mesto plné života (fotoblog)

Dobrá partia so spoločným cieľom – to sú skvelé 4 dni v Prahe. Hneď na úvod treba poznamenať, že 4 dni v Prahe je ako odísť z kina v polovici filmu. Ak máte tú možnosť, rozhodne choďte na dlhšie.

Stávka na istotu – Pražský hrad
Návštevou Pražského hradu rozhodne môžete len získať. Toľko expozícií pokope za tak výhodnú cenu som ešte nevidel. Všetci štyria „účastníci zájezdu“ sme dostali študentské lístky, aj keď dvaja z nás nemali študentské karty – aj to svedčí o pokrokovosti.

Pražský hrad z Karlovho mosta

Centrum plné turistov a horse shitov
Karlov most, Pražský orloj či Prašná brána, všade ruch, turisti, umelci, život. Ľudia, zapamätajte si z tohto článku len jedno – Poľky! Ak sa dá, sledujte poľské skupiny s ich sprievodkyňami. Väčšinou sú pekné a vtipné.

Jeden deň sme chceli ísť na neskorý obed a ako správni študenti sme chceli čo najlacnejšie a najsýtejšie jedlo. Aj za cenu dlhého chodenia. V jednom takom divnom „vozidle“ (všade jazdili také a okrem nich aj rôzne veterány) sme videli sprievodkyňu a rozhodli sme sa, že sa jej spýtame na jej odporúčania.

Poľka sa zamyslela, prepla pre istotu do angličtiny a navigovala nás k nejakému podniku. Navždy mi v hlave ostane útržok z jej vety: „...turn left after horse shit. There will be horse shit, literally!“ Reštauráciu ani horse shit sme nenašli. TRUE STORY.

Toto je iná teta, možno tiež Poľka

Pražská Eiffelovka
V jeden deň sme sa rozhodli spraviť si turistiku na Petřín, kde bratia Česi úspešne výškou predčili aj Eiffelovu vežu pri zachovaní takmer pôvodného dizajnu. Samozrejme, samotný kopec považujú za súčasť stavby.
Každopádne výhľad z veže bol nádherný na všetky strany – videli sme z diaľky Pražský hrad, Žižkovskú věž, Karlov most a obrovský vztýčený stredný prst kapitalizmu v podobe socialistického štadióna Strahov (najväčší na svete!).

Dáme si Spartakiádu?

Čaro Žižkova
V tejto časti Prahy sme boli ubytovaní a veľmi sa mi tam páčilo. Bývali sme v takej pokojnej bočnej uličke, potraviny na každom rohu a rovnako aj krčmy (verím však, že tie sú všade). Len tak uprostred bežných budov zastrčený nádherný kostol a na vrchu kopca obrovská Žižkovská věž.

Kostolík, ktorého názov som si nezistil.

Každý večer sme neprekvapivo zakotvili v nejakej krčme a naplno som si užíval české pivo. V noci som väčšinou sám vybehol behať len tak po Žižkove, navigovať miestnych na zastávku električky a pod. Vďaka týmto nočným vandrom som objavil sochu koňa na kopci. Keď sme sa tam boli ďalší večer prejsť, objavili sme Národní památník a na koni to sedel Jan Žižka.

Pri ceste späť sme narazili na pomerne schované Armádní muzeum, ktoré bolo zadarmo! Len škoda, že bolo po polnoci a bolo zatvorené. Naše študentské srdcia ostali sklamané touto zmeškanou bezplatnou príležitosťou.

Na záver musím uznať, že bratia Česi sú príjemní ľudia a hlavne veľmi vtipní. Verím, že to dosvedčuje posledná fotka tohto blogu.


Možno má oboje jeden majiteľ

P.S. Okrem vyššie spomínaných miest sme navštívili aj Múzeum sexu. Pomer cena/výkon nebol veľmi dobrý, za rovnakú cenu sme mali skoro celý Pražský hrad. Každopádne popozerali sme si zaujímavosti aj nechutnosti a obdržali sme rôzne vzorky. No dobre, vzorky sme neobdržali. Našťastie.

 Denník

14 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu