Ako sa môj sen začal praktizovať no nedošiel do úspešného konca, proste a jednoducho maľovanie na ružovo 8.

Pred dvoma dňami som sa rozhodol (a to nebýva byť často, rozhodnutia nechávam na iných) že si premaľujem izbu. Najprv som si myslel že urobím radosť susedovi, emákovi a dám si princezničkovskú ružovú.

Viete, ja chodím rád na návštevy. Tak som chcel farbu, ktorú by som si v živote nedal. Takú, aby som sa doma cítil ako na návšteve. Viem, je to divné, ale musíte uznať že ružovú izbu nemá hocikto.

Najprv som si vyprázdnil celú izbu. To bolo na celom maľovaní to najhoršie. Na dva dni sa rozlúčiť s klikaním do klávesnice a behaním myškou po monitore... Veď mnohý to poznáte.

Pozbieral som si informácie od obchodníkov predávajúcich farbu. Namiešať niečo husté a ružové, čo by držalo na stane. Je to ešte ťažšie ako to znie. Nebol by som to ja aby sa mi niečo nepodarilo.

Miesto ružovej vznikla zelená. Vlastne k zelenej to malo poriadne ďaleko. Ale nemohol som len tak vyhodiť tri plné vedrá farby.

Vivat valček...
Hore a dolu, hore a dolu....

Po štyroch hodinách usilovnej práce (aj také viem) som urobil svoj posledný ťah valčekom. Polepil som si všetky plagáty, zobral reproduktory, premietačku, comp. Všetko zapojil a teraz tu sedím, píšem a počúvam hudbu. Ešte raz diki Tomáš

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu