Žoviálny smiech štyroch puberťákoch občas preruší spoločné sŕkanie koly. Postávajúci na streche pri rímse, sledovali východ slnka. Bol som medzi nimi. Bývali sme spolu. Po tom čo sme všetci museli alebo chceli odísť z našich domovou. V tú noc to bolo ročné výročie nášho spoločného prežívania. Bol tam Lukáš, ryšaví nízky chalan. Mal skvelo nacvičený írsky prízvuk a rád naň balil babi. Jeho najlepší kamoš ešte z detstva, Marko, zbalil v ten deň mňa. Miloš, do západu slnka skončil na pohotovosti. Niečim sa predávkoval alebo niečo v tom zmysle. Neviem, potom som ho už nevidel. Vzali si ho rodičia.
Smiali sme sa na detskom zavíjaní nadržaných mačiek. Pre ne nikto z nás niekoľko nocí po sebe nemohol spať. Odvtedy chodí Lukáš na nočné s radosťou. Pracoval v hoteli. Ostatý mu chodievali občas pomáhať a pritom sme si oprali veci a vysprchovali sa. Keď nebola sezóna, aj sme si tam zaplávali. Saunu nikto z nás nemal rád.
Miloš tetoval. Bol v tom celkom dobrý, ale mňa nikdy nepresvedčil. Na sebe mal asi štyri labute. Boh vie prečo. Nikdy nám nepovedal prečo ich má tak rád. Vlastne on veľa toho nenahovoril. Trošku koktal, asi preto.
A Marko? Z neho sa mi zapaľovali lýtka stále keď som ho videl.
Radi sme kreslili, po večeroch hrávali a spievali. Veľa sme pili a fajčili. Snáď okrem Miloša, ten si dával všelijaké koka-teily. Spoločne sme sa učili, domáce som robil za štyroch. Marko hrával hokej, mal na štadióne veľa známych, ktorý nás púšťali na zápasy zadarmo.
Prichádzalo k nám veľa ľudí. Niektorý doniesli nejaké jedlo, občas niekto prespal. Hlavne Lukáš si nosieval rôzne pochabé čajočky z diskoték. Počítali sme mu ich, robili čiarky na stenu. Čiarky prestali pribúdať a tá posledná si ho odviedla k sebe.
Tá noc bola posledná spoločná. Slnko nakoniec vyšlo a naše dobrodružstvo sa skončilo. Aby mohlo pokračovať ďalšie.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.