Mať tak pocit, dušu vlastne život ľudský, život ako trojuholník bermudský, nemať len strach otrocký, cítiť lásku, náročky. Učiť sa, pracovať a zomierať, v živote sa spoločne podopierať. Robiť hocičo, možno dispečera, v nedeľu obedovať jesetera. Mať tak život normálny, prežiť aspoň raz sex reálny, určite by sa mi páčil orálny, i keď možno budem katastrofálny. Prečo som musel byť vyrobený, ako vopred odsúdený, život zlý, nezaslúžený, ako obed presolený. Nechcem na tejto Zemi byť, pred všetkými sa skryť, dobrý osud už sa ma chyť, lebo už prestanem nadobro "žiť". Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj