Oslavujeme výročia, jedno za druhým. Aj dnes je to taká malá oslava. Dokázali sme sa pozrieť do očí po tom čo sme si vykričali čo nám na sebe navzájom prekáža. Hrabal som ti dlaňou vo vlasoch a šepotom hovoril ako ľutujem, že som za sebou tresol dvermi a odišiel. Keď som sa vrátil, nikto tu nebol. Opitý, ako zviera, sadol som si k posteli a čakal som na pohladenie, objatie...
Ľutujem, že som ti na druhý deň nezavolal. Cítil som hnev. Len som ťa obviňoval a nechcel som si klásť otázky prečo. Bol to deň plný zlosti. Nejedol som, len sa pri fajčení díval na oblohu a premýšľal o tvojich chybách. Zabudol som kde som, nevnímal som čas. A keď mi zazvonil mobil a na displeji sa objavilo tvoje číslo, hodil som ho do kúta.
Ľutujem, že zabúdam tak rýchlo. Dnešok bol však iný. Znova som dostal lekciu, na ktorú dúfam už nikdy nezabudnem. Všetko ti odteraz odpustím, pretože viem, čo pre mňa znamenáš. Dívam sa na teba, ako vedľa mňa spíš. Zajtra ráno ťa odveziem do práce, na večeru bude kuracie na kari a potom si spolu pri filme otvoríme sladké ríbezľové.
Nemaj mi to za zlé, som prchký arogantný bastard, ktorý pozerá len na sebe. Aj keď si práve týmto najviac škodí.
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@zakousko , ale ľútosťou aj ukáže aj svoju lásku, teda oľutovaním svojich zlých skutkov...asi som to poplietla...ach jo
Napíš svoj komentár
kto nevie odpúšťať a oľutovať svoje zlé konanie, nie je hodný
slova človek.....