(Dlho som to už nerobil, no dnešná noc a nostalgická nálada ma vrátila do spomienok na časy, keď som mal štrnásť, možno pätnásť rokov. Boli to časy, keď som s tým začínal. Nepamätám sa na môj prvý krát. No viem, že ma to absolútne pohltilo. Dlho ma to uspokojovalo a roky som bez toho nevedel prežiť ani jediný deň. Bolo to tak krásne, keď som písal blog.)

Zaspávanie je naozaj krásne. Predtým som celý proces bral rutinnou skratkou a s pohľadom do tmavého stropu som premýšľal o dni, ktorý je za mnou a čo ma v ten ďalší čaká. Je to také bežné a určite to robíme všetci rovnako. Tentoraz je to však pre mňa iné. Možno sa to nezdá, ale keď sa pridá taká maličkosť ako slovíčko spolu, tak každá, aj tá najbežnejšia činnosť je akosi krásne nevšedná. Sprcha, objatia a dotyky, umývanie zubov a bozky.

Bývame na internáte a letný semester začal. Už sa u mňa vystriedali piati spolubývajúci a teraz som znova na izbe sám. Tak sme to riskli a ako v americkom sitkome sme sa rozhodli posunúť náš vzťah na ďalšiu métu a bývať spolu. Potajomky a tak trošku načierno pod paplónom skrývam svoju polovičku. Tak mi to prosím nepokazte a neprezraďte ma.

Rána sú krásne. Predtým som sa akoby v bezvedomý vyplazil na balkón s litrom kávy a prebúdzal sa pomocou inhalovania cigaretového dymu. Teraz je to ako z rozprávky. Vynoríme sa zo snov súčasne, krátky úsmev. Spoločné obliekanie, to je ako hra na skrývačku, naháňačku a slepú babu dokopy okorenená o pre deti neprístupné intímnosti. Zalievať dva hrnčeky a zapaľovať dve cigarety, to bol môj sen dlhé roky predtým.

Aj preto som sa rozhodol zbaliť kufre. Čau mami, oci idem na západ. Objavil som tu novú chuť do života, motiváciu zo sebou niečo robiť. Konečne som si okúsil čo znamená naozajstná sloboda, zo všetkým čo k nej patrí. Konečne som si vyskúšal čo sa stane, keď sa spolu perie biele aj farebné, keď budem kašľať na školu a venovať sa len práci a pravdaže aj naopak. Už viem, že nie každý má trpezlivosť ako moja máti a keď nezaplatím, naozaj ma vyhodia. Keď cestujem na čierno, naozaj dostanem pokutu. Keď sa poriadne neobliekam, naozaj ochoriem.

A zrazu sa v mojom živote objaví maličká, milučká postavička. Naše životy sa akoby previazali. Prispôsobili sme sa navzájom. Prvé týždne nášho vzťahu neboli o bláznivom zaslepení, ale o postupnom získavaní si náklonnosti. O spoznávaní a kompromisoch. Doteraz sme mali tri veľké hádky. Boli to úplne hlúposti, ale takto som to chcel. Vysníval som si predsa americký sitkom.

Pamätám na jedno skoré ráno, jedno z mnohých, počas ktorých som ticho pozoroval oči blúdiace z riadka na riadok a ako sa pomaly prevracajú strany. Nejak som nevedel pochopiť ako niekto dokáže venovať toľko času úplnej spodine literatúry. Ale vyriešili sme to. Šli sme spolu do antikvariátu. Navyberal som pestrofarebnú vzorku všeličoho. Nie všetko uspelo, niečo nezaujalo vôbec, ale deň končil, keď sme spoločne čítali Ginsberga sediac na posteli opretý chrbtami a popíjali vínko. Posledné riadky sme už ležali a čítali dvojhlasne. Kto chytá v žite či Malý princ? No najromantickejšie večeri aké som zažil.

Druhýkrát to boli nezrovnalosti v kinematografii. Myslel som si, že nemôžem koexistovať vo vzťahu s osobou, ktorá zaspí pri Star Wars maratóne. Ale keď sme to skúšali druhýkrát, ležali sme v podivnej kombinácii nôh a rúk na posteli, a keď išli záverečné titulky prvej časti prequelovej série už ani jeden z nás nevnímal čo sa dej na obrazovke. Boli sme ponorený do objavovanie tajov našich tiel... A neskôr sme zaspali obaja. Rovnaký dej mali aj Indiana Jones, Batman a The Godfather maratóny.

Najväčšia hádka ešte stále trvá. Len sme ju pauzli. Vínový konflikt je už pre nás povestný a všetci priatelia sa na tom smejú. No čo sa týka vína, nevieme sa zhodnúť v ničom. Biele či červené, odrodové alebo cuvée, slovenské alebo zahraničné. A keď príde reč na odrody, tak to je len spleť naliehania, vyhrážok a kriku prepletená slovami ako Frankovka, Chardonnay, Veltlínske, Rulandské, Zweigeltrebe...

Neviem či náš vzťah je niečím zvláštny, no pre mňa sú dni strávené spolu niečím dokonale krásnym. A ešte viac to vyšperkujú chvíľky, po ktorých si dokonca myslím, že si to vôbec nezaslúžim. Sú to zážitky, keď je všetko okolo zahmlené a vaše oči nastavia zoom na osobu, ktorá stojí pred vami.

Napríklad včera keď sme robili dymové kruhy a podarilo sa nám aby jeden prešiel presne stredom toho druhého. Bolo to vzrušujúcejšie než orálny sex.

 Denník
Komentuj
 fotka
zajkousko  21. 2. 2014 10:21
konečne pekné, upokojujúce čítanie, plne lásky a porozumenia až na to vínko, ale aj to sa časom urovná a ustúpiš svojej "princezničke"...

nech vám to vydží čo najdlhšie
 fotka
forgottenone  21. 2. 2014 11:16
super blog... super vztah nech ste spolu stastni..
 fotka
bobi  21. 2. 2014 14:25
diki lidičky..
Vidím, že môj starý trik so sexom v nadpise stále dobre funguje..
 fotka
chanteuse  21. 2. 2014 16:53
Toto presne.... som aj ja zažila. Najkrajšie obdobie na škole doteraz...
 fotka
neoriginalna  21. 2. 2014 19:18
to je krasne
 fotka
antifunebracka  21. 2. 2014 22:44
 fotka
h8u  21. 2. 2014 23:49
dokonaly blog
 fotka
bobi  22. 2. 2014 00:50
Ale no tak, nepreháňate trošku? Jasné, že som celý happy, že sa páči ale napísal som to na kolene za úsvitu.. Mám aj na viac, takže si nechajte nejaké prehnane pozitívne reakcie aj na ďalší..
 fotka
mojdedo  22. 2. 2014 02:47
gooood priateľu
10 
 fotka
peculiar  22. 2. 2014 12:06
nemyslim, ze je to o nadpise

proste dobre pises zaujimavo, putavo. v tvojom veku som to mala podobne, co sa zazitkov tyka
11 
 fotka
matiarka  22. 2. 2014 12:17
Doprdele, koľko lásky z toho ide!
Závidím vám a tuším som sa rozrevala práve.
12 
 fotka
bobi  22. 2. 2014 17:00
@peculiar Ale je to o nadpise. Z vlastnej skúsenosti viem, že akýkoľvek, viac či menej kontroverzný nadpis zo sebou prináša niekoľko násobne väčšiu pozornosť a čitateľnosť. Či už sú to mená celebrít, reálnych alebo birdzovských, kritické poukazovanie na aktuálne témy, zmeny birdzu alebo spomienky na staré časy birdzu ale hlavne sex a všetko okolo neho.. Všetko sú to veci, ktoré prinútia kadekoho si článok otvoriť. Potom nastupuje na rad úvod alebo prvý odsek. Niekedy dávno som postol na fórum niekoľko otázok ohľadne blogu. Takmer všetci, ktorý pravidelne čítajú blogy sa vyjadrili, že majú svojich obľúbencov, ktorých čítajú pravidelne a neznámim autorom dávajú čancu práve podľa toho, že od nich objavia článok s dobrým nadpisom a aj tam niekoľkokrát padlo, že si vždy prečítajú článok so sexom v nadpise. Obsah môže byť akokoľvek zaujímavý alebo kvalitný, bez nadpisu so sexom jednoducho nezaujme.
13 
 fotka
peculiar  22. 2. 2014 17:05
@bobi aha, tak teraz mi to je uz jasne - mame rozdielne preferencie

tvojim cielom je zaujat blogom ostatnych, mojim zas zapisat si pocity a dojmy tykajuce sa daneho okamihu, aby som to potom s odstupom casu mohla zhodnotit
14 
 fotka
bobi  22. 2. 2014 17:20
@peculiar Pocity a dojmi si zapisujem do denníčka a schovávam ho pod vankúš. Keď niečo píšeš verejne, znamená to, že sa chceš s takýmito okamihmi podeliť s ostatnými a očakávaš, že to zhodnotia iný. Neplieskam to tu aby som si dokázal, že viem ťukať do klávesnice, chcem nejakú reakciu a tá nepríde keď si to nikto nevšimne.
15 
 fotka
peculiar  22. 2. 2014 17:28
@bobi co ja viem? dennicek sa moze stratit, v elektronickej podobe mi to pride prehladnejsie nevadi mi, ak si to niekto precita, ale aby som za kazdu cenu vymyslala co najputavejsi nadpis, to zas nie

nazory ludi z netu, ktorych nepoznam, nepovazujem za velmi podstatne. chvala ci kritika je sice fajn, lebo cloveka moze niekam posunut, ale priznam sa, ze mi na tom konkretne tu velmi nezalezi.
16 
 fotka
bobi  22. 2. 2014 17:42
@peculiar Nestratí, dôkazom sú plné škatule počarbaných zošitov pod mojou posteľou.
Ja nevravím, že ma skutočne zaujímajú názory ktoré mi tu niekto v komentároch napíše. Avšak po uverejnení sa mi dostane taký pocit voľnosti, ktorý sa nedá zadovážiť inak. Hlava človeka je plná myslienok a názorov na svoje okolie, na to čo preživa a čo sa s ním deje, o to viac keď sa jedná o mladého človeka, ktorý väčšinu zo životných udalostí zažíva po prvý krát a pohľad na ne je svieži. Prirodzene chce všetko vypustiť von, poväčšine to porozpráva priateľom. Ale existujú jedinci, ktorým malá vzorka populáciu sediaca v krčme pri pive nestačí. Chce aby to vedeli všetci. A teší ho tá reakcia, ktorú nevidno navonok. Či už sa s ním niektorý stotužňujú, závidia, niektorých to pohoršuje alebo ho obdivujú.. Preto to robím...
17 
 fotka
dandybrendy  22. 2. 2014 18:13
naozaj dobrý blog
Napíš svoj komentár