- - -
Prvý deň sa začal výskokom z postele, pobalením ešte nabíjajúcich sa mobilov, mp3-ják a iPodov. Presne o siedmej som čakal na mieste stretnutia, na obrovskom parkovisku kde sa pomaly zbiehali všetci účastníci zájazdu. Viete ako to chodí na začiatku, všetci v očakávaní.
Prekvapil nás náš farebný autobus, pomenovali sme ho Albert. Albert mal prúžky dúhovej fary všade kde sa dalo. Keby existovali farebné pneumatiky, určite by ich Albert mal prvý. Interiér bol rovnako pestrý ako vonkajšok, vysoké kreslá vo vás nadobúdzali pocit ako v lietadle. No odlet sa nekonal, jednoducho naštartoval a vydal sa na dlhú cestu.
Jediným problémom Alberta bol že nemal diaľničnú známku, čo sme sa dozvedeli až vo vnútri a húfne začali protestovať. Stačilo pár pokrikov ako napr. "Vymeniť šoféra !!!" a získali sme cestu na čierno cez Branisko.
Po dvoch hodinách cesty vám začnú tŕpnuť obidve polovičky zadného otvoru a od nudy by ste mohli stepovať v uličke. Vymysleli sme si aspoň nejakú zábavku, autobusový song. Zobrali sme papier a pero, pomaly posúvali z jedného sedadlá k druhému a každý musel vymyslieť jeden rýmujúci verš. Ja som to všetko pomenil, skrátil a zhudobnil. Výsledok je tu :
Kolesá sa točia,
chlapci z okien močia,
Šoférovi to nevadí,
všetci by sa pridali radi.
Mesto za mestom prechádzame,
žiadne novinky nenachádzame,
v autobude zavratý,
buďme radi že nie naveky.
Pred sebou ešte pár kilákov,
tesco-tašky plné zvratkov,
Pred sebou ešte pár hodín,
takú cestu ťažko rozchodím.
Skúste zobrať gitaru a dodať tomu melódiu a máte dokonalú zábavu. Celou cestou sa vo farbenom Albertovi ozýval tento skvelý song, až do kým všetci nezaspali.
Výdatný spánok nám zabral zvyšok cesty, zobudili sme sa presne na plánovanom ubytovaní. Rýchlo sme opustili Alberta, povyberali si izby a utekali prezrieť si Oravu. Nenašli sme nič zaujímavé a tak sme navštívili Tesco. Hňeď na parkovisku sme stretli niekoľko bezdomovcov. jedného ktorý vykrikoval "Pán policajt, prisahám že mala šestnásť". Čo nás nesmierne pobavilo. Stretli sme aj oveľa milšieho a priateľskejšieho bezďáka, trošku sme pokecali. Volá sa Dušan a za pár drobných vám s radosťou zatancuje.
V Tescu sme nakúpili 17 litrových fľašiek energetického nápoja, čo bol veľmi strelený nápad. Vtedy sme ešte nevedeli že po niekoľkých litroch nezaspíš ani na vavrínoch. A nepoznali sme vedľajšie účinky prehnaného používania. Behali sme ako zhulení po celom Námestove, keď ste nás stretli mohli ste si vypočuť autobus song naživo.
ďalšie zážitky z Oravy nabudúce...
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zuziicka
25. 5.mája 2008 21:24
to ste byvali v namestove??
Napíš svoj komentár