Mysleli by ste že taký odporca tejto novodobej vlny, bude hádzať cez dieru zápalky s pocitom že aj ja prispievam na zneškodnení. No nie, s emákom som sa dal do reči. I keď sme sa poznali (každý deň sa stretneme a cestujeme spolu do školy), nikdy som ho nepoznal tak ako teraz.
Musím pretrpieť hodiny príšernej hudby a obávať sa že budem svedkom samovraždy. Ale s odstupom času, už naša dierová komunikácia prebieha skoro tri mesiace, pozerám že bez dieri by som sa v izbe nudil. Nieje to stále smutný emák, tento je stále veselý, neuveriteľne vtipný a dokonca vie jeden kopček zmrzliny zjesť za jedenásť sekúnd.
Denne hráme gitarové duety, lne vďaka nemu som sa prihlásil na step. A ja ho zasa učím žonglovať. Dokonca mi daroval moje ČERVENÉ chiny, ja zas ručne vyrobené struny do gitary. Proste, zoberte vŕtačky a hľadajte vysmiatych emákov.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
zuziicka
15. 7.júla 2008 21:14
aj ajchem taku dieru
2
To čo máte za byt? Veď steny majú u nás vyše pol metra A takú dieru si ani nepredstavujem.
5
@2 normálne tam len chýba tehla, a vôbec neviem ako to je možné. Objavil som ju keď som premiestňoval skriňu
Napíš svoj komentár