Behám dokola v 8-bitovom svete. Ako bomberman vo vestičke pred príšerami. S bombami si stále opakujem : Zapáľ, hoď, utekaj. Zapáľ, hoď, utekaj... Utekám uličkami, doľava, hore, doprava. Neustále ovládaný človekom, pozorovaný človekom - zabávam človeka... Pomýlim sa : Utekaj, zapáľ, hoď... Boooom. Game over. Rozčuľujem človeka, nervy zlosť. Znova opakovať celý 441-ty level. Už nie ! Vypadnime z 2D sveta, ponorme sa do reálu. Bez troch životov, bez loadingu na rozmýšľanie. Zo stovkami príšer, z tretím rozmerom... Nestrácam čas čítaním troch bodiek, nestrácam čas... Končím. Napínavý príbeh 0 0 0 0 0 Komentuj