Kvapky sĺz stekajú po líci a dopadnú na tkaninu kde urobia nerovnomerný mokrý kruh. Ich krátky život začína a končí v jeden deň, jeden okamih. Zrodia sa a zaniknú.
Plačeš a minulosť živíš v mysli,
čas keď sa ti slzy do očí vtisli,
bez rozlúčky, rozbehla sa ulicou,
sprevádzaná čiernou tmou a nocou.
Pýtam sa a odpovedať neviem,
pýtam sa : Prečo ťa už nechcem ?
Pýtam sa každého, stále dokola,
pýtam sa kto to vie ? Nech zavolá.
Už čierňava pohltila tvoje obrysy, pošepkám posledné zbohom. Otočím sa a kráčam chrbtom od tvojich krokov. Kráčam rovnakou cestou ako minule. Vtedy som milosti unikol, dnes sa to asi nestane.
Všetko sa skončilo, nemyslím už nato,
snáď sa mi podarí neobviňovať sa zato.
Čas na hodinkách plynie, no pri mne stojí,
utekáme od seba i keď sme mohli byť svoji.
Spoznávam tieto miesta, stál som niekde tu,
dnes všetko rovnako sa deje, chce odvetu ?
Skákať dnes nebudem, len matne si pamätám,
zle to skončilo, neverím pamäťovým kazetám.
Prichádzam na rovnaký most ako vtedy, keď som si myslel že som zašiel až tam kde nikto. No vrátili ma, dúfam že na tu správnu koľaj, či som znova dopadol a spadnem ešte ?
Čakám, čo sa stane netrúfam si typnúť,
prišla, teraz to musím z hlavy vypnúť.
Prečo keď som dúfať znovu začal,
zas som tu osamote kráčal ?
Noc je dnes teplá, hviezdy odraz slnka pletú,
dávajú dobrý pocit takému mizernému svetu.
Mesiac plný kruh tvorí, žiary a úsmev dáva,
takto nepomôže ani poriadne silná káva.
Venované...
Venované tým ktorý sa, nikdy neuspokoja s troma bodkami : Žiť raz je málo, skúste to druhý krát, možno sa ten pravý život zdarí práve vám.
Prvá časť mojej druhej básnickej trilógie :
> Jeden život nestačí
Dva sú však priveľa
Raz chcem žiť, nekonečne
Za láskou
Od lásky
Bez lásky
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bobi
22. 1.januára 2009 20:00
Venovanie si treba nájsť
Napíš svoj komentár