Dátumy si nikdy nepamätám, mám šťastie že to odo mňa nevyžaduje dejepisárka. Proste štvrtok ráno sme došli na pre nás známe miesto. Ubytovali sme sa v drevených, maličkých chatkách. Zvítali sa s riaditeľom, neuveriteľne flipným školníkom, vedúcou kuchyne a zo všetkými skvelými spolu-výletníkmi. Keď sme tam prišli boli ubytovaný len zopár deciek z Moldavy, ktorý vedeli väčšinou po maďarsky. Fakt nás mrzí, to že museli zaplatiť za okno ktoré sme rozbili mi.
Jedným omylom sme skoro spáchali samovražedný atentát, keď sme traja vypadli cez jedno okno. Keby nie zavretého okna, ktoré sa samozrejme pod váhou troch, skoro dospelých deciek rozbilo. Na šťastie bolo staré, takže poznáte tie okná ktoré majú vlastne okná dve. Rozbitú časť sme vyhádzali, no stále to bolo vidieť, tak sme okná zo susednou chatkou vymenili.
Užívali sme si kávu, biliard a stolný futbal zadarmo, vďaka školníkovi ktorý nám požičal kľúče. Takže nám stačil jeden žetón, ktorý sme vhodili do dierky a hneď ho druhým otvorom zobrali naspäť. Aj na tom sme napáchali škody, zlomili sme plastovému futbalistovi hlavu silnou a presne mierenou strelou.
Pozdravujem naších skvelých, večne opitých spoločníkov, bratov Čechov. Ale ich "Hele vole" sme mali naozaj dosť, asi preto sme jednému, z alkoholických príčin natrhli spodnú peru štamperlíkom.
Pozdravujem skvelých a veľmi nečakaných hostí, tretiakov z mojej budúcej školy. bola z vami haluz a priniesli ste nám krásne sle-pice (ako im Honza vravel.)
Zažiť niečo podobné ešte raz, možno na budúci rok.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
gracee
14. 6.júna 2008 15:55
Hm...no pekný výlet....
Napíš svoj komentár