"Láskou obabraný, dievčaťom sklamaný"

Kráčam poloprázdnou ulicou. Pes ma ťahá do tmy a očakáva odo mňa že bez mihnutia oka pôjdem za ním. Predieram sa parkom, prosím aby sa zažalo svetlo. No nie, ja v tej najväčšej tme musím utekať za psom a dúfa´t že nenarazím do prvého stromu.

Každodenná povinnosť ma ťahá tmou,
po tráve mokrej rosou jemnou.
Nohy len vláčim od únavy,
"Zastav, buď taký láskavý."

Veľké tresk zrazu, na zem som padol,
"Čo sa stalo ?" Otázku som si kládol.
"Prepáč." Ozvalo sa spoza kríka,
pes nestojí, ťahá, hlavou myká.

Postavím sa, pozriem za krík,
tam dievča leží a jej psík.
Pomôžem jej postaviť,
zabudol som sa predstaviť.

Som Bobi, chlapec múdri a milý,
možno pekný, vtipný ale nezletilý.
Ja som dievča, náraz tvoj,
proti láske prehráš boj.

Malá iskra v očiach zažiarila,
mladého chlapca obalamutila,
objal dievča okolo pásu,
pozeral len na jej krásu.

Pobozkal, za ženu si je zobral,
len sa láskou obabral,
majetok a srdce na pol prelomila,
nad láskou zvíťazila.

Chlapec bez lásky žije,
fajčí, droguje, pije,
podľahol lásky mánie,
polovicu srdca nevyužije.

Príbeh sa končí, neveselo,
málo ľudí by mu závidelo,
na prečítanie dobrý,
chcieť prežiť ho, boli by sme chorý.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu