Sedelo dievča na súši, počúvala srdce ako jej búši, nemala náladu tvoriť básne, len spala a blúdila v sne. Počúvala hluk čajok, zaspomínala na časy kalamájok, prestaň si vymýšľať hlava dutá, čítanie tejto básne bude chvíľa krutá. No a čo ? Veď povedať mi to nemá kto. Dievča len ďalej sedelo, a nad hlúposťami bdelo. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj