---
Potichučky, pomaličky šepkal som jej do uška,
hlas ju šteklil v ušku ako neposedná muška,
pozerala sa na mňa, a myslela že to je len skúška,
no zistila, a pocítila akoby ju do srdca strelila puška.
Neboj sa, ešte ma veľakrát uvidíš,
len pár dní vyčkať musíš,
zabávať inak sa skúsiš,
usmeješ sa a ja viem že súhlasíš.
Ty sa stále smutne tváriš,
naším spoločným časom márniš,
viac smútku, keď sa odo mňa vzdiališ,
viac smútku, keď mi to neschváliš.
Usmej sa konečne, všetko dobré bude,
na teba myslieť budem všade,
prosím ťa ostaň v kľude,
nenechám sa tej oblude.
Už ísť musím,
a ty ostaneš smutná, tuším,
neboj sa ja sa nezadusím,
a vrátiť sa skúsim.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
millie
25. 4.apríla 2008 18:12
ta to je pekne
Napíš svoj komentár