Nepremyslená vražda, a následná psychická porucha, alebo len ďalšie pokračovanie mojej básnickej tvorby XIV.

Nepribližujte sa, spanikárim,
a podrežem vám krk,
neurobíte ani mrk,
začujete frrk,

Budete bez krku,
Steny červené,
ako mesiac za súmraku,
životy porazené,
pozorovať čiernu straku.

Nič iné vám nezostáva,
mŕtvola hlas nemáva,
budte taká láskavá,
ticho už, ako nejaká krava.

Vážne niečo počujem,
či si len namýšľam, že smerujem,
naposledy vás informujem,
ticho už, nepočujem.

Už sa zo mňa blbec stáva,
vražda to je ťažká káva,
ticho už, budete taká láskavá,
vražda nieje žiadna sláva.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu