Smejme sa, tak ako na pohľad nezmyselný, ale účinný trik. Keď kúzelník zo zlatými ručičkami vyťahuje z rukáva esá. Usmieva sa a pýta sa pohľadom "Ako to robím ? ".

Smejme sa, keď čierna guľa nepadne do dieri posledná. Nie len v biliarde, v živote.

Smejme sa a pohľadom zmietajme iskričky v očiach oproti. Len my, možno vzdialený ale blízky. Ako F a J na klávesnici. Označený medzi obyčajnými, unikáty a jediné originály...

Smejme sa a hľadajme, podstatu tohto a minulého. Podstatu môjho a Mayovho. Podstatu všetkého optimizmu. Len zopár ho je medzi zlom, unikáty a jediné originály...

Smejme sa a zabúdajme na minulosť, usmievajme sa do budúcna. Nehľadajme koniec, lebo smiech v kruhu nekončí.

Smejme sa a neprestávajme, keď sa nám pokožka prispôsobuje a roky na tvár pribúdajú. Aj keď ostaneme zohavený a zvráskavený, smejme sa...

Lebo bude aj horšie,
lebo aj iný zomrú,
lebo aj my zomrieme... Bez slávy, bez plastiky a bez útrap, šťastný ako nikdy predtým keď zavrieme oči a pochopíme že nič nekončí, začína... Tak len úsmev v temnote a večnosti, v skaze tela a blaženosti mysle.

Keď nebude nič len Billie jean v pozadí života znieť a hlasy budú pospevovať na večnosť "Zbohom Majkl, zbohom"...

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár