Chladnička je prázdna. Plnil som ju včera, dnes je prázdna. Keď sa lepšie pozriete zazriete jogurt po záruke, na ktorý si netrúfnem. Jeden zelený syr, ktorý nieje zelený zámerne. A polovičku jedenásť dní starej pizze. Ktorú som ukryl za jogurt a hrudku syra pretože som ju nevládal zjesť a bolo jej príliš veľa aby som ju len tak vyhodil. Čo by to bolo za plytvanie v čase ekonomickej kríze. Skryl som ju pred svetom, nech si ticho dožíva, ticho zelenie.

Z pohľadu hladného človeka je moja chladnička prázdna. Z pohľadu spisovateľa je moja chladnička aj chladnička ako taká, plná fantázie a nápadov. Moja chladnička je proste zázračná. Nie v tom zmysle že ju stačí raz stlačiť a začne voniať. Nezačne ani hrať, či blikať. Len chladí, chladí a zbytočne.

Studený príbytok zelených plesní. Studený a nezdravý - chorí svet scvrkávajúcich potravín. Ľadový zelený svet s multifunkčnými priečinkami a stabilným držiakom na vajcia.

Zo zabuchnutím chladničku zatváram, pričom na zem spadne tucet pestrofarebných magnetiek...

Nenajedol som sa, nenavečeral. Zopakujem si chladničkovú expedíciu zajtra ráno. Podporený kávou, čerstvo vyspaný, vyležaný sa mi to možno podarí. Nájsť niečo jedlé, potravinu bez vedľajších účinkov a chemických nestráviteľných látok. Možno, možno o tom zajtra, možno.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár