Zaspomínajme si na minulosť ako kruto ma oklamali. O tom ako Mikuláš nosí darčeky a ako som si myslel opak.

Je zima pre niekoľkými rokmi, Ja ako malí chlapec stojím pred oknom a ukladám si naňho perfektne vydrhnutú čižmičku. Mamička ma už prosím aby som išiel spinkať, veď zajtra sa zobudím a budem mať kopu sladkostí od Mikuláša. I keď nerád súhlasím, zahasím svetlo a zaspím.

Je tmavá noc a ja som sa zobudil na zlý sen. Obzriem sa na okno, a tam stojí postava. najprv som sa trošku zľakol, no potom temnú postavu oslovím. "Mikuláš ??" Anonymná postava sa otočí a zarazene pozerá. "Nie zlatíčko, to som ja" A teraz prišiel najväčší šok v doterajšom živote. Mama vystúpila s tieňu do svitu mesiaca, usmievavá s balíčkami v ruke.

Druhý deň som si vychutnával sladkosti a všetkým kamošov povedal čo som zistil. Povedal som že moja mama je Mikuláš a že rozdáva balíčky. Spočiatku mi nikto nechcel veriť, no ako sa blížili Vianoce, každý chcel mať pod stromčekom viac. Denne som stretával mnoho detí ktoré pekne moju mamičku pozdravili, a stále jej s niečim pomáhali a mysleli si že ona je Mikuláš.

Až niekoľko dní pred veľkým dňom D mi ocko všetko vysvetlil. Aj keď som veľmi nechcel počúvať, mal som depku od toho veľkého šoku. Povedal mi že Mikuláš tu bol, no veľmi sa ponáhľal a tak dal balíčky mame aby ich zaniesla do čižmy. A tak sa všetko vysvetlilo a ja som na druhý rok zasa čakal pred oknom veľkého červeného deda.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu